Príkladom je záškrt, akútne infekčné ochorenie. Infekčný proces sa prevažne lokalizuje v hrdle, na mandliach, niekedy v nose, občas na koži, zriedkavo aj na očnej spojovke. Ide o zápalový proces na slizniciach sprevádzaný tvorbou povlaku, zdurením lymfatických uzlín a tiež vysokou teplotou. Ochorenie má ťažký priebeh, v priebehu ochorenia sa totiž poškodzujú nervy, ktoré spôsobujú ochrnutie hlasiviek a prehĺtacích svalov. Často tiež dochádza k zápalom srdcového svalu, obrne mäkkého podnebia, iných svalov a poškodeniu obličiek. Predtým, než sa začalo s očkovaním a liečbou antibiotikami, toto ochorenie sa často končilo smrťou.
Šesť naraz
Očkovanie proti záškrtu je súčasťou hexavakcíny, ktorá patrí k povinnému očkovaniu detí. Vakcína chráni pred šiestimi chorobami – záškrtom, tetanom, čiernym kašľom, detskou obrnou, žltačkou typu B a hemofilnými infekciami. „Vo vakcíne sa však nenachádzajú vyvolávatelia týchto infekcií. Sú tam len tie ich časti, ktoré nie sú schopné vyvolať ochorenie, len navodiť tvorbu protilátok – tzv. antigénov,“ vysvetlila všeobecná lekárka pre deti a dorast MUDr. Elena Prokopová z Probaby z Devínskej Novej Vsi. Aby ich po aplikácii do organizmu imunitný systém zaregistroval, a teda vytvoril ochranné protilátky, musia sa naviazať na určitý nosič a pridať ďalšie pomocné látky. „Aj na tieto látky však imunitný systém reaguje. Ak naviažeme na jeden nosič antigény viacerých ochorení, sme schopní navodiť tvorbu protilátok proti viacerým ochoreniam naraz. Imunitný systém je teda v podstate ,dráždený‘ len raz. Keby sme očkovali proti každému ochoreniu osobitne, museli by sme zakaždým, aby vznikla odpoveď imunitného systému, naviazať antigény na nový nosič s ďalšími pomocnými látkami, a teda imunitný systém by bol určite ,dráždený‘ viac,“ zareagovala lekárka na výhrady niektorých rodičov, či nie je očkovanie proti šiestim ochoreniam zbytočnou záťažou pre detský organizmus a či by nebolo lepšie očkovať proti každému ochoreniu zvlášť. Nehovoriac o tom, že dieťa by bolo pichané šesťkrát.
Kedy nie
Kontraindikáciou očkovania je akútne horúčkovite ochorenie. „Dieťatko väčšinou neočkujeme ani vtedy, ak je v domácnosti niekto chorý, môže totiž byť už v inkubačnej lehote ochorenia. Preto dieťatku odmerajte ráno pred očkovaním teplotu, sledujte ho deň predtým, ako sa správa, ako spinkalo. Zväčša neočkujeme ani vtedy, ak ste bezprostredne pred očkovaním dlhšie cestovali, alebo pricestovali z dovolenky. Ak sa dieťatko správa štandardne, môžeme očkovať,“ dodala lekárka.
Pred samotným očkovaním pediater dieťa ešte kompletne prezrie. Ak bude všetko v poriadku, on rozhodne o tom, či je možné očkovať. A čo po očkovaní? 48 hodín po očkovaní má byť dieťa v pokojovom režime, necestovať, nejsť na slnko. „Takže si v tom čase neplánujte žiadne aktivity. Po očkovaní sa môžu objaviť reakcie ako teplota, nepokoj dieťaťa, alebo naopak, môže byť spavé. V mieste podania sa môže objaviť začervenanie, opuch a bolestivosť. Tieto príznaky sú prirodzenou reakciou imunity na očkovanie. Začínajú sa asi šesť hodín po očkovaní a pretrvávajú maximálne 48 hodín. Odznejú spontánne, nie je potrebná terapia. Ak by bola teplota, postupuje sa štandardne ako pri znižovaní teploty, na miesto vpichu môžete dať studený obklad,“ dodala lekárka.
