Odkiaľ sa vzala
Prvé zmienky o cvikle siahajú ďaleko do minulosti. Starovekí Rimania ju pestovali a jedli kvôli zeleným listom, zatiaľ čo starovekí Gréci využívali buľvy na medicínske účely ako laxatívum a na liečbu horúčky. Cvikla bola už vtedy známa ako afrodiziakum a prostriedok na úpravu krvného tlaku. V tých časoch však išlo o cviklu dlhú a tenkú, podobnú mrkve. Cvikla s guľatým buľvovým koreňom, ako ju poznáme dnes, sa vyskytuje od 16. – 17. storočia.
Druhy cvikly
Najbežnejším druhom cvikly je cvikla tmavej rubínovočervenej farby. Poznáme aj cviklu bielu alebo žltú (zlatú) a tiež zaujímavé viacfarebné žíhané druhy. Tie sú zaujímavé hlavne v surovom stave na dekoratívne účely. Vtedy tieto farebné pásikavé variácie vyniknú najviac, pretože tepelnou úpravou sa farby strácajú. Cvikly sú zaujímavé aj tvarom, môžu byť guľaté alebo podlhovasté.
Pestovanie cvikly
Nepatrí k náročným. Nepotrebuje extra výživnú pôdu ani nie je príliš náročná na vlahu. Samozrejme, dostatočná zálievka cvikle iba prospeje. Vyklíči pomerne skoro po výseve. Darí sa jej aj v spoločenstve rastlín so šalátom, s cibuľou. Môže sa zbierať mladá, keď sú buľvy malé, alebo väčšia, podľa toho, ako sa bude spracúvať. Listy zbierame mladé, aby boli šťavnaté a nie žilovaté.
Chutné jedlé listy a sladké buľvy
Cvikla je jedlá celá. Zbiera sa koreň (buľva) aj listy. Ich využitie sa, samozrejme, líši. Listy sú jemne horké, zatiaľ čo koreň sladký. Z mladých listov možno pripraviť vynikajúci šalát, ale hodia sa aj do polievok, prívarkov alebo smoothie. Sladké buľvy však ponúkajú omnoho viac možností, ako sa s nimi v kuchyni pohrať. V potravinárskom priemysle sa cvikla používa napríklad aj ako farbivo do mnohých výrobkov. Našťastie, dávno sú preč časy, keď sme cviklu poznali len nakladanú v sladkokyslom náleve.
Ako s ňou naložiť v kuchyni
Stačí riadna dávka fantázie a niekedy aj odvahy. V kuchyni je cvikla kráľovnou. Jej zemitá, ale sladká chuť dá vyniknúť rôznym pokrmom. Možno ju použiť surovú, naparovať, variť, piecť. V nátierkach je vynikajúca surová aj varená. Rovnako i v šalátoch. Tie môžu byť studené aj teplé. Tam vyniknú hlavne farebné variácie bielej, zlatej a ich pásikavé mixy. Z polievok pripravíme vynikajúci boršč, studené cviklové gazpacho alebo hustú krémovú – cviklu možno skombinovať s rôznymi druhmi zeleniny a výsledok bude vždy iný. Možno ju upiecť ako hranolčeky alebo čipsy a pochutnať si aj na tejto zdravej maškrte, stačí len olivový olej, soľ a bylinky. Hodí sa tiež k mäsu, či už priamo do gulášov, ragú alebo ako príloha. Je fantastická dokonca aj v dezertoch a nápojoch. Smoothie z listov alebo mladej cvikly je nabité vitamínmi. Kokteily sú ľahšie na trávenie. Možno ju použiť do dezertov – pudingov, raw guľôčok alebo pečených koláčov. Poslúži aj v základe na pizzu, ale použiť sa dá tiež v chlebe.
Symbióza s inými potravinami
K cvikle sa vynikajúco hodia rôzne druhy syrov – kravský, ovčí aj kozí. Tie hlavne čerstvé, nie zrejúce. Jogurt, kyslá smotana pasujú k surovým, studeným, ale aj vareným pokrmom. Z byliniek napríklad feniklová vňať, kôpor, tymian či rozmarín – čerstvé i sušené.
Účinky na zdravie
Najzdravšia je cvikla surová. Vo forme šťavy, smoothie či šalátu. Cvikla je bohatá na mangán, draslík, horčík, železo, meď, fosfor, sodík, zinok, vápnik, selén, kremík, jód a kobalt. Obsahuje vitamíny C, A, B a množstvo kyseliny listovej, vlákninu. Pôsobí pozitívne na tráviaci trakt, vyprázdňovanie, pečeň, obličky. Má protirakovinové účinky, organizmus zbavuje toxínov, znižuje krvný tlak a hladinu cholesterolu, podporuje tvorbu červených krviniek, posilňuje imunitu, upravuje vlasy, nechty a pokožku.
Verím, že sme vás dnes navnadili a vy sa už neviete dočkať, kedy si pripravíte z cvikly niečo netradičné, zdravé a chutné.
