Oveľa častejšími príčinami vzniku obezity u detí sú nesprávne stravovanie a nedostatok pohybu.
Spôsobuje mnohé ochorenia už v detskom, ale aj neskôr v dospelom veku. Môže to byť napríklad cukrovka, ochorenia pohybového aparátu, zvýšený krvný tlak, ochorenia ciev, nádorové ochorenia alebo ochorenia srdca, na ktoré Slováci zomierajú najčastejšie.
S obezitou sa však nespája len diabetes druhého typu, ale aj vysoký krvný tlak, poruchy metabolizmu tukov a bielkovín, ateroskleróza a zvýšené hodnoty kyseliny močovej.
Čím v skoršom veku obezita vznikne, tým negatívnejšie vplýva na celý organizmus.
Deti a adolescenti s nadváhou majú viac než 40-krát vyššie riziko rozvoja metabolických zmien vedúcich ku kardiovaskulárnym ochoreniam a cukrovke. „V súčasnosti je preukázané, že obezita, najmä nahromadenie vnútrobrušného tuku, je jasným rizikovým faktorom srdcovo-cievnych ochorení. Obezita priamo súvisí s ich vznikom a rozvojom,“ uviedla primárka Oddelenia pre zlyhávanie a transplantáciu srdca Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave doc. MUDr. Eva Gonçalvesová. Tieto ochorenia sú podľa nej najčastejšou príčinou úmrtí na Slovensku a v celom západnom svete. „Na Slovensku máme aj kvôli obezite priemernú dĺžku života iba 76,7 roka a naďalej zaostávame za priemerom Európskej únie,“ dodala.
Kardiovaskulárne ochorenia, teda ochorenia srdca a ciev, zahŕňajú ischemickú chorobu srdca, poruchy srdcového rytmu, napríklad takzvanú fibriláciu predsiení, ischemickú chorobu dolných končatín, ochorenia ciev zásobujúcich mozog – ich poškodenie aterosklerózou je príčinou vysokého rizika mozgovej mŕtvice u obéznych pacientov.
Riziko kardiovaskulárnych ochorení plynulo stúpa so zvyšujúcim sa BMI – body mass indexom.
Srdce obézneho človeka musí zvládať oveľa vyššiu záťaž než u človeka s normálnou hmotnosťou. Srdce potrebuje zásobovať krvou obézne telo, a preto je nútené zvyšovať svoj výdaj. Týmto dlhodobým chronickým preťažením srdca ako pumpy dochádza k zhrubnutiu ľavej srdcovej komory a následne môže postupne nastať zlyhávanie srdca.
Nahromadenie vnútorného viscerálneho tuku sa zase priamo spája s vyšším rizikom náhlej smrti v dôsledku srdcovej arytmie. Až za 90 percent srdcových infarktov môžu ovplyvniteľné rizikové faktory, medzi ktoré patrí aj obezita.
Priberanie vedie k citlivosti na inzulín
Podľa predsedníčky obezitologickej sekcie Slovenskej diabetologickej spoločnosti, MUDr. Ľubomíry Fábryovej jedinou dlhodobou šancou, ako zlepšiť svoj zdravotný stav a zabrániť ďalšiemu poškodzovaniu srdca, je zmena stravovania a pohybových aktivít. „Viac ako 5 miliónov ľudí ročne zomiera v dôsledku inaktivity, dostatočnú pohybovú aktivitu má iba 30 percent populácie. Zdravotné benefity pravidelného cvičenia sú však nezávislé od redukcie hmotnosti a fyzicky zdatní jedinci s nadhmotnosťou či obezitou majú podobné riziko úmrtnosti ako zdatní jedinci s normálnou hmotnosťou,“ dodala.
Priberanie na hmotnosti vedie k abnormálnej alebo zníženej citlivosti na inzulín (inzulínovej rezistencii) s počiatočným zvýšením a následným poklesom sekrécie inzulínu. Vzniká diabetes – ochorenie, pri ktorom bez liečby nekontrolovateľne stúpa hladina cukru v krvi.
Riziko vzniku diabetu je päťnásobne zvýšené u ľudí s BMI viac ako 25 a 28-násobne u tých, ktorí majú BMI viac ako 30 oproti ľuďom s BMI 21.
Celková predpokladaná dĺžka života je u diabetikov skrátená o štvrtinu, v skupine 40- až 60-ročných môže dokonca klesnúť až o 30 – 40 percent. Diabetes mellitus je hlavnou príčinou slepoty, zlyhania obličiek s potrebou dialyzačnej liečby a tiež amputácií na dolných končatinách. Veľmi vážna je hrozba srdcovo-cievnych ochorení, ktoré sú u pacientov s diabetom 4- až 8-krát častejšie, ťažšie sa liečia a v porovnaní s populáciou bez diabetu majú aj horšiu prognózu.
