„Bolo to okolo ôsmej ráno. Manžel ma viezol do Galanty a obaja sme sa veľmi tešili na prvú snímku dieťatka. Na vyšetrenie sme sa však nedostali, pretože do nás čelne narazil nezodpovedný vodič s telefónom v ruke,“ začína svoj príbeh sympatická Táňa.
Mužovi, čo nehodu spôsobil, sa nič nestalo, ani manželovi, ktorý šoféroval. Táňa však z auta vypadla von do priekopy. „Prvé, čo mi po precitnutí napadlo, bolo, že som určite prišla o bábätko. Potom som si uvedomila, že nedokážem hýbať nohami. Ako bývalá zdravotná sestra som vedela, že je zle. Veľmi zle,“ rozpráva Táňa. Jej stav si vyžadoval okamžitú magnetickú rezonanciu, ktorú v nemocnici v Galante nemali, a tak ju previezli na Neurochirurgickú kliniku FN v Nových Zámkoch, kde zistili, že tehotná žena má zlomeninu driekového stavca a stlačené korene miechy. Úplne jednoducho povedané – Táňa ochrnula aj s dieťaťom v bruchu. A bolo nutné ju okamžite operovať... „Hovorí sa, že mozog tie zlé veci vytesňuje. U mňa to tak nie je. Pamätám si z toho dňa každučkú sekundu,“ spomína.
Neurochirurgia v Nových Zámkoch patrí k špičkovým pracoviskám, no tento prípad bol komplikovaný aj pre tamojšiu lekársku elitu. Táňa mala totiž najkomplikovanejší stupeň zlomeniny chrbtice a bol veľký predpoklad, že už nebude chodiť. Keďže boli v hre dva ľudské životy, liečbu muselo zabezpečiť až desať medicínskych odborníkov – neurochirurg, gynekológ, anestéziológ, kardiológ... Mala šťastie, že sa stretol tím tých najväčších odborníkov, ktorí urobili maximum, aby ju dali do čo možno najlepšieho stavu. Operovalo sa ešte v deň nehody a všetko, našťastie, dopadlo nad očakávania.
Dvanásť dní po operácii prišiel deň, keď sa sympatická Táňa Juríková mala prvý raz postaviť na nohy. Ako však vstala, začala lapať po dychu, zmodrali jej pery a najbližšia rodina, ktorá bola pri nej, vedela, že sa deje niečo zlé. Tak aj bolo. Verdikt znel: masívna pľúcna embólia. Skutočne išlo o život a budúca mamička musela byť vrtuľníkom okamžite prevezená do Bratislavy. „Vtedy som mala skutočne pocit, že zomieram. Aj lekári si mysleli, že toto už neprežijem. No ja som veľmi chcela žiť a byť mamou,“ hovorí statočná žena. Na koronárnom oddelení podstúpila akútny zákrok, ktorý jej obnovil prietok krvi. Aj teraz mala šťastie a zo žalostného stavu sa pomaly dostala. Poctivo rehabilitovala a pár dní pred Vianocami ju prepustili do domácej liečby. V tom čase začínala aj chodiť.
Tri mesiace po tom prišiel na svet malý Jakub. Táňa bola vtedy v 37. týždni a lekári sa, samozrejme, rozhodli pre plánovanú sekciu. Narodil sa úplne zdravý, čo bol v poradí tretí zázrak a šťastie v obrovskom nešťastí. Bol o niečo menší než ostatné bábätka v pôrodnici, no prešiel si ešte v lone mamy takými otrasmi a šokmi, že táto skutočnosť bola naozaj zanedbateľná. Nič viac si mladá rodina nemohla priať, ako mamu, ktorá chodí, a syna, ktorý je úplne v poriadku.
