Takto pred rokom k nám do firmy nastúpil chlap a ja som sa platonicky zamilovala. Bola to presne taká láska, ako keď vidíte pekné šaty na nejakej hollywoodskej hviezde - pár minút ich držíte v hlave, no o mesiac si na ne už ani nespomeniete.. a potom možno o pár mesiacov uvidíte niečo, čo vám ich pripomenie. Uvedomíte si však, že to nemôžete dovoliť. Takto nejak to bolo aj s Tadeášom, na ktorého profil som narazila na sociálnej sieti. Opáčikovala som mu fotografiu s priateľkou a v duchu si úprimne povedala - no ešteže si našiel peknú frajerku!
Napísal mi a začal sa pýtať na to, kto vlastne som. S nadhľadom a skôr s humorom som mu priznala, že bol mojou platonickou láskou. ,,Taká škoda, keby som bol vedel, že ma také nádherné dievča chce... prečo si mi nič nepovedala,'' znela jedna z jeho správ, ktoré spustili lavínu, ktorá by sa kľudne mohla nazývať neverou.
V rámci istého sociálneho detoxu som mu poskytla svoje telefónne číslo, čo teraz beriem tiež ako krok vedľa. Moja platonická láska sa do mňa totiž platonicky zamilovala. Mobil mi totiž pípal každý jeden deň a z bežných otázok ako sa mám sa zrazu Tadeáš odvážil na iné otázky. Začalo to nevinne tým, že ma chce spoznať a otázkami, akí chlapi sa mi páčia. ,,Ako to má moja divoška najradšej? Ja som pre teba také zakázané ovocie a to chutí najlepšie. Čo by si všetko so mnou porobila ak by si mohla? Ty máš takú úžasnú postavu a si tak krásna, v živote som si nemyslel, že o mňa taká baba zakopne.'' No ja som nezakopla. Ja som sa rovno potkla a spadla tvárou na zem.
Konverzácia s Tadeášom ma nebavila, no on sa odmietal len tak vzdať. Keď som mu na správu neodpísala do hodiny, nasledovala ďalšia. A potom ďalšia a potom smutné emotikony. Veľa krát som ho odbila s tým, že som príliš zaneprázdnená, buď v práci, či v posilke. Stále sa však vedel vynájsť. ,,Môžeš pracovať aj na niečom inom ak vieš, čo tým myslím. Posilka? Poznám lepší trik na spaľovanie kalórií. To už si na tom stroji pre stehná? A to akože rozťahuješ nohy bezo mňa?'' No a potom také tie večné otázky prečo neodpisujem. Veď on mne píše stále, prečo to nerobím aj ja?!
,,To akože mi píšeš aj keď si s frajerkou?'' položila som mu otázku dúfajúc, že si vstúpi do svedomia. ,,Áno. Akurát som pri nej,'' odpísal mi. Neklamal, o pár minút totiž pridal fotku s tým, ako veľmi ju miluje. Mala totiž narodeniny. ,,Už je to presne 511 dní, čo si v mojom živote. Prajem všetko najlepšie tejto kráske, ktorá sa jedného dňa stane mojou ženou. Pred našou vysnenou dcérkou by sme si mohli zaobstarať nejakého psíka. Snáď si budeme plniť sny ešte dlho predlho. Milujem ťa najviac ako viem,'' napísal ku koláži fotografií... a ja práve rozmýšľam, či ju trochu nevylepšiť screenshotmi smsiek, ktoré mi píše v momente, kým ona sfukuje narodeninovú sviecu.
