Ako funguje ľudský spánok?
Spánok je fyziologickou zmenou bdelého stavu. Bdenie človeka zabezpečuje dômyselný aktivačný retikulárny ascendentný systém, známy pod skratkou ARAS. Jeho presná lokalizácia nie je známa. Spánok slúži nášmu organizmu na psychickú relaxáciu a regeneráciu tkanív. Je to periodický dej, ktorý prebieha v dvoch charakteristických fázach:
1. REM fáza – paradoxný spánok
2. Non-REM fáza – synchrónny spánok
Je to zložitý dej, ktorý sa začína zaspaním. Postupne sa prehlbuje, čo môžeme v spánkovom laboratóriu sledovať elektroencefalogramom prostredníctvom EEG záznamu.
Zhruba po hodine spánku sa EEG záznam mení a pripomína ľudskú aktivitu počas bdenia. Nastáva takzvaná REM fáza spánku, ktorá dostala pomenovanie vďaka rýchlym horizontálnym pohybom očných gúľ (po anglicky rapid eyes movements), charakteristickým pre túto časť spánkového rytmu. Fyziologické funkcie človeka ako akcia srdca, frekvencia dýchania či telesná teplota sa v tomto štádiu podobajú fyziologickým funkciám človeka v bdelom stave. Trvá asi 30 minút. Potom nasleduje plynulý synchrónny spánok, tzv. non-REM fáza. Je preň typické postupné prehlbovanie spánku. V priebehu noci sa tieto fázy cyklicky opakujú asi 4- až 6-krát a vytvárajú prirodzený spánkový cyklus. S vekom ubúdajú hlboké spánkové štádiá a je častejšie nočné prebúdzanie. Počas celého spánku sa ľuďom snívajú sny, ale pamätáme si väčšinou práve tie z REM fázy.
Poruchy spánku
Spánok môže byť narušenými kvalitatívnymi (napr. somnambulizmus) alebo kvantitatívnymi (insomnia, hypersomnia) poruchami. Znižujú komfort a pracovnú výkonnosť človeka, v horšom prípade ohrozujú aj jeho celkový zdravotný stav. V populácii sa vyskytujú pomerne často v dôsledku súčasného rýchleho životného štýlu. Porucha sa môže vyskytovať samostatne alebo ako súčasť a varovný príznak nejakého iného celkového ochorenia.
Insomnia
Je najčastejšou poruchou spánku, s ktorou sa pacienti obrátia na svojho obvodného lekára. Štatistiky uvádzajú, že sa v populácii vyskytuje v 15 – 40 percentách. Nespavosť je definovaná ako neúplný, nedokonalý spánok, ktorý pacientovi neprináša úľavu a pocit osvieženia po spánku. Spánkový rytmus je prerušovaný, krátky, pacient nemôže zaspať dlhé hodiny, prehadzuje sa v posteli a nevie si nájsť relaxačnú polohu. WHO túto poruchu definuje ako zhoršenie zaspávania (dlhšie než 30 minút), opakované nočné prebúdzanie (viac než 3-krát za noc), predčasné ranné prebúdzanie či nemožnosť opätovného zaspatia. Pacient ráno nie je oddýchnutý a je roztržitý a podráždený, nedokáže sa optimálne sústrediť na pracovnú činnosť. Insomnia sa opakuje pravidelne viac než 3-krát za týždeň a trvá dlhšie ako 1 mesiac. Najčastejšie súvisí so stresom, zlými spánkovými návykmi (sledovanie TV, smartfónov, nočné jedenie, nadmerná konzumácia alkoholu a kofeínu), sprevádza úzkostné poruchy a depresie. Príčinou môžu byť aj choroby ako Parkinsonova choroba, osteoartróza, nočné močenie či bolesti hlavy. Nespavosť môžu vyvolávať aj nežiaduce účinky liekov, ako napríklad betablokátorov, steroidov alebo antihypertenzív.
Základom liečby insomnie je naučenie sa správnej spánkovej hygiene. Prírodnou cestou pomáhajú relaxačné bylinkové čaje, reflexológia či aromaterapia. Pomáha aj psychoterapia. Z liekov sa odporúčajú hypnotiká – benzodiazepíny, chlordiazepoxid alebo nitrazepam.
Pseudoinsomnia je stav, keď je pacient presvedčený, že nespí, ale objektívnym vyšetrením sa zistí normálny cyklus spánku. V liečbe tu pomáha psychoterapia.
Hypersomnia
Je neschopnosť udržať bdelosť a pozornosť počas obvyklého času bdelosti s nechcenými epizódami ospalosti a spánku. Hypersomnia je teda nadmerná spavosť a označuje sa aj ako EDS syndróm (z angličtiny excessive daytime sleepiness). Charakteristická je zvýšená potreba spánku, pacient ani po dlhšom spánku nie je oddýchnutý a svieži. Typicky sa objavuje denná spavosť.
Idipoatická hypersomnia je charakteristická predĺženým nočným spánkom a výraznou trvalou dennou spavosťou. V liečbe sú účinné tzv. stimulanciá.
Periodická hypersomnia, známa ako Kleineho-Levinov syndróm, je rekurentnou formou ochorenia. Prejavuje sa bulímiou, polydipsiou (nadmerným pocitom smädu), poruchami správania, agresivitou, hypersexualitou. Liečba spočíva v podávaní stimulancií, lítia a antidepresív.
Sekundárna hypersomnia sprevádza niektoré systémové ochorenia, vzniká po zápaloch či úrazoch.
Narkolepsia
Chorý pri tejto poruche zaspáva náhle, bez predchádzajúcej ospalosti, nielen v pokoji, ale aj pri bežnej činnosti, napríklad šoférovaní. Po niekoľkých minútach sa prebudí a je svieži. Narkolepsia je často sprevádzaná kataplexiou, náhlym oslabením svalového napätia s hrozbou pádu a úrazu, väčšinou pri afektoch. Pacient je po spánkovom ataku schopný práce ako pred zaspatím. Denné ataky sa väčšinou vyskytujú v štvorhodinových intervaloch.
Primárna narkolepsia sa vyskytuje väčšinou do 30. roku života. Existuje aj geneticky podmienená forma, ktorú spôsobuje výskyt antigénu HLA DR2 na 6. chromozóme a nedostatok neuropeptidu hypokretínu (orexínu). Liečba narkolepsie spočíva v úprave dennej aktivity a zaradení krátkeho odpočinku v čase najväčšieho spánkového ataku. Liekom prvej voľby je modafinil.
Ronchopatia
Je to zvukový fenomén známy tradične ako chrápanie. Vzniká v spánku vibráciami mäkkých častí horných dýchacích ciest. Vyskytuje sa veľmi často najmä u mladých obéznych mužov. Väčšinou ide o neškodnú nepríjemnú spánkovú poruchu, môže byť však príznakom závažného stavu, známeho ako syndróm spánkového apnoe. Rozlišujeme primárnu ronchopatiu a tzv. habituálnu, keď sa chrápanie zjavuje pravidelne. K chrápaniu prispievajú anatomicky zúžené horné dýchacie cesty, vychýlenie nosovej priehradky, fajčenie, obezita, alkohol, užívanie liekov s myorelaxačným účinkom, poloha spánku na chrbte, nedostatočná funkcia štítnej žľazy či malígne ochorenia.
Liečba spočíva v zbavení sa zlozvykov fajčenia, obmedzení alkoholu a zdravom životnom štýle. Pomôže tiež zmena typickej spánkovej polohy, pri anatomických poruchách je vhodné zváženie chirurgického zákroku.
Syndróm spánkového apnoe
Je pomerne častou a vážnou spánkovou poruchou. Trpí ňou približne 3 – 8 percent populácie, prevažne muži stredného a vyššieho veku. Pacient pri tejto poruche v podstate prestáva dýchať, následkom čoho sa budí – prebieha tzv. mikroprebudenie, pri ktorom sa dych obnoví. Za hodinu sa tento proces môže zopakovať niekoľko desiatok ráz. Pacient sa ráno cíti unavený. Ochorenie narúša prísun kyslíka tkanivám, kvalitu spánku aj celkové zdravie. Typickými príznakmi sú prerušované dýchanie v spánku pozorované druhou osobou, náhle prebudenie sprevádzané dýchavičnosťou, hlasité chrápanie, suchosť v ústach a bolesť v krku, časté prebúdzanie, ranné tupé bolesti hlavy, ospalosť počas dňa, nervozita a problémy s pozornosťou.
Rozoznávame tri formy poruchy:
Obštrukčná forma – vyvolaná obštrukciou v horných dýchacích cestách, pričom dychové úsilie je zachované.
Centrálna forma – spôsobená poruchou CNS, keď mozog nevysiela signály do dýchacích svalov, čo vyvoláva chvíľkovú stratu dýchacieho úsilia. Nazýva sa aj syndrómom Ondininej kliatby. Je menej častá.
Zmiešaná forma – je kombináciou týchto dvoch typov.
Rizikové faktory spánkového apnoe sú najčastejšie fajčenie, alkohol, rodinný výskyt, obezita, mužské pohlavie, zúženie dýchacích ciest, sedatíva, upchatý nos, alergie, ochorenia srdca.
Nebezpečný je aj rozvoj komplikácií ako vysoký krvný tlak a problémy so srdcom, diabetes mellitus 2. typu, metabolický syndróm, únava, depresie, poruchy koncentrácie, ochorenie pečene a v neposlednom rade problémy v partnerskom živote v dôsledku nepríjemných prejavov ochorenia.
V liečbe pomôže liečenie rizikových faktorov, teda opäť obmedzenie fajčenia, alkoholu, schudnutie. Odporúča sa alergologické vyšetrenie. Pri ťažších a chronických formách sú základom prístroje, ktoré pomáhajú pacientovi v noci správne dýchať, tzv. CPAP. Ide väčšinou o tvárovú masku, ktorá je vzduchotesne nasadená na nos a vyvoláva trvalý pretlak v dýchacích cestách. V prípade trvale zvýšeného krvného tlaku sa nasadzuje betablokátor atenolol. Pri lokálnej obštrukcii dýchacích ciest sa využívajú operačné metódy nosovej chirurgie.
Somnambulizmus
Námesačnosť je najznámejšou poruchou spánku, ktorá sa zaraďuje medzi tzv. parasomnie, charakterizované abnormálnymi pohybmi v spánku. Je opradená poverami, avšak v skutočnosti nemá nič spoločné so splnom Mesiaca. Námesačník sa neúplne prebúdza vo fáze non-REM, to znamená z hlbokého spánku, typicky v prvej tretine noci. Laboratórne výskumy ukázali, že sledované osoby prudko prechádzajú z fáz hlbokého spánku, v ktorom boli dlhší čas, do povrchnejšieho spánku. Práve to môže vyvolať dramatické odpútanie motorického systému od vedomia a vyvolať tak námesačný stav. Typicky sa vyskytuje prechodne u dospievajúcich, najmä v období veľkých úzkostí. V dospelosti je častá chronická forma a vyskytuje sa pri pracovaní v nočných zmenách alebo užívaní drog a hypnotík.
Pri námesačníckej epizóde pacient obvykle vstáva z lôžka a prechádza sa, pričom má zníženú úroveň vedomia, reaktivity a motoriky. Výraz v tvári je typicky neprítomný. Človek sa pri tejto poruche dokáže obliecť či vykonať jednoduché denné činnosti. Príbuzní ho len ťažko prebudia a ráno po prebudení si na nočné udalosti nepamätá.
Pri liečbe sa využíva psychoterapia a v období výrazných prejavov námesačníctva benzodiazepíny, avšak výhradne krátkodobo.
Pavor nocturnus
Nočné desy sú tradičnou prechodnou poruchou u malých detí, rovnako ako námesačníctvo patrí medzi parasomnie. Do 15 rokov väčšinou ustanú a potom sa objavujú v čase veľkého vypätia či traumatických zážitkov. Pacient trpí epizódami extrémneho nočného desu a paniky, sú spojené s intenzívnym krikom, zrýchleným dýchaním, so studeným potom a s búšením srdca. Pri ataku sa prudko posadí či dokonca postaví z postele. Celá epizóda trvá asi 1 až 10 minút. Po problematickom prebudení postihnutý rýchlo zaspáva a ráno sa na celý incident nepamätá.
Spánková paralýza
Jednou z najzáhadnejších porúch spánku je spánková obrna, ľudovo prisadnutie duchom. Je obávanou poruchou pre svoj mimoriadne dramatický a nepríjemný priebeh, ktorý však pacienta neohrozuje na živote. Človek sa pri tomto syndróme prebudí zo spánku, otvára oči a plne si uvedomuje priestor okolo seba, ale vôbec sa nedokáže pohnúť či niečo povedať. Dýchanie je zachované v plnom rozsahu.
Pri uvedomení si tejto situácie väčšinou nastupuje stav mimoriadne intenzívnej paniky, predovšetkým, ak sa paralýza odohráva prvýkrát. Nastupuje búšenie srdca, potenie, zrýchlené dýchanie a strach zo smrti. Zrejme to vplýva aj na často opisované halucinácie, či už obrazové alebo zvukové. Typicky sa vyskytuje pri spánku na chrbte. Stav trvá niekoľko minút, no pre pacienta to vyzerá ako večnosť. Postupne dokáže opäť pohybovať končekmi prstov, až sa odrazu plne prebudí. Spánková paralýza sa objavuje najmä u študentov a pri psychicky náročných povolaniach či obdobiach života. Častá je pri depresiách či úzkostných a panických poruchách.
Diagnóza spánkových porúch
Jednoznačným pomocníkom pri diagnóze porúch spánku sú v súčasnosti tzv. spánkové laboratóriá. V nich tím lekárov špecialistov komplexne a veľmi podrobne preskúma zaspávanie, priebeh spánku aj prebúdzanie pomocou EEG, EMG a ďalších citlivých prístrojov. Lekári sledujú činnosť mozgu, pohyby brady a svalstva, činnosť srdca, dýchanie, pohyby nôh, okysličenie organizmu, chrápanie, vašu polohu spánku a iné abnormality. Rovnako s pacientom zhodnotia spánkovú hygienu a jeho zlozvyky. Rovnako pomáhajú doplňujúce neurologické, internistické či ORL vyšetrenia pre prípadné anatomické abnormality.
