Ťažká hodinka na tehlách
Staroegyptské výtvarné umenie nám zanechalo viaceré svedectvá zobrazujúce gravidné, rodiace či dojčiace ženy. Počas pôrodu ženy kľačali alebo sedeli v podrepe na tehlách, ktoré sa používali ako svojrázne pôrodnícke kreslá. Slovný obrat „sedieť na tehlách“ sa tak stal synonymom slova rodiť. Gravidná žena v starom Egypte mohla počas tehotenstva svoj stav konzultovať s lekárom, ale praktickú asistenciu pri pôrode poskytovali pôrodné babice alebo iné skúsené ženy. Životná prognóza novorodenca sa stanovila podľa plaču a držania tela dieťaťa.
V starovekej Mezopotámii pomáhali ženám v „ťažkej hodinke“ pôrodné baby, ktoré Sumeri nazývali ženy „poznajúce materské lono“. Aby sa urýchlil pôrod a žena dlho netrpela, rodička sa potierala olejom zmiešaným s prachom ciest, „kadiaľ chodí najviac ľudí.“
Zlaté kúpele v Indii
Pôrodníctvo má dlhú tradíciu aj v kultúre starovekej Indie, kde bola starostlivosť o tehotnú ženu na vysokej úrovni. Rodičky z vyšších kást odchádzali v deviatom mesiaci za zložitých náboženských rituálov do zvláštnych pôrodných chyží. Na pôrod ich pripravovali kúpeľmi a natieraním masťami, okrem toho museli konzumovať veľké množstvo kyslej ovsenej polievky, ktorá údajne pomáhala rýchlemu pôrodu. Pri samotnom pôrode pomáhali dve až štyri ženy. Pupočná šnúra sa podväzovala vo vzdialenosti ôsmich prstov od podbruška. Jedným z prvých úkonov po pôrode bolo umytie rodičky i dieťaťa. Majetnejší rodičia kúpali novorodenca vo vode, v ktorej sa predtým vyvarili drahé kovy, najmä zlato a striebro. Zaujímavosťou je, že v prvých dňoch života dostával novorodenec na svoju výživu iba rozpustené maslo s medom, na dojčenie ho priložili až tretí deň. Matka mohla vstať až desiaty deň po pôrode, keď jej dieťa dostávalo meno, ale ešte šesť týždňov musela dodržiavať prísnu diétu, aby bolo jej mlieko určené na dojčenie vhodné pre dieťa. Dieťa sa zvyklo odstaviť od matkinho prsníka ako trojročné, ale už od pol roka sa mohlo prikrmovať. Dieťatku sa postupne ako príkrm ponúkala ryžová kaša, kravské, ale i kozie mlieko.
V Číne do predklonu
Aj v starovekej Číne patril pôrod pod kuratelou babíc. Lekár sa vyskytoval pri pôrode zriedkavo, skôr, aby nestali vážne komplikácie, mohol predpísať lieky na ovplyvnenie pôrodných kŕčov, či dokonca na zlepšenie polohy plodu v maternici. Používali sa overené a účinné výťažky z námeľa, ale i dnes neobyčajné, podľa magických receptúr zostavené liečivá, ako bol netopierí trus zmiešaný s detským močom. Gravidným ženám sa v predzvesti pôrodných bolestí odporúčalo prechádzať sa po miestnosti, aby sa plod dostal do polohy hlavičkou dole. Počas samotného pôrodu musela matka stáť v predklone a dieťa bolo zachytené do podloženej drevenej vaničky. Zaujímavosťou boli aj preventívne opatrenia, ktorými sa mal vrátiť zdravotný i psychický stav ženy po pôrode do normálneho stavu. Napríklad sa pil čistý moč zdravého trojročného dieťaťa, čím sa mal uľahčiť odtok „nedobrej krvi“. Pri veľkej strate krvi dávali rodičke jesť kúsok sušenej placenty, minimálne tri dni musela stráviť v posteli, aby nabrala dostatok síl. Na celkové posilnenie organizmu ženy po pôrode sa podávala uvarená prosová kaša a ryžový odvar.
Tehotná na Slovensku
Na Slovensku bývalo zvykom mať 10 – 12 detí a príkazov a zákazov, ktoré súviseli s tehotenstvom, bolo mnoho. Vychádzali z predstáv o nebezpečenstve, ktoré hrozí pri kontakte s gravidnou ženou, z predstáv o komplikovanom pôrode, ak sa nedodržia určité predpisy, aj z toho, že ak sa niečo z obyčajových noriem nedodrží, môžu sa prejaviť negatívne následky na samotnom dieťati. Ak malo dieťa po narodení vrodenú chybu, pripisovalo sa to práve nedodržaniu určitého príkazu či zákazu počas obdobia gravidity matky.
Preto napríklad tehotná žena nemala uprene pozerať na zviera, lebo jeho črty by sa mohli odraziť na dieťati. Počas gravidity sa mala žena pozerať len na pekných ľudí, aby aj jej dieťa bolo pekné, verilo sa, že určité vlastnosti sa dajú prenášať aj na diaľku. Ak sa gravidná žena pozerala priamo do ohňa či na požiar, a súčasne sa dotkla rukou samej seba, dieťa malo po narodení na tom mieste červený fľak, ľudovo nazývaný plameň. Ak gravidnej žene striekla na telo cudzia krv, alebo do nej niekto hodil malinu či jahodu, po narodení malo dieťa na svojom tele znak rovnakého tvaru. Ak si gravidná žena utrela o seba mokré ruky, jej dieťa mohlo mať na hlave mokvajúce lišaje. Nuž, byť gravidná v tých časoch nebola žiadna zábava.
