Stres, hormonálne zmeny, kofeín, bolesť, ťažké jedlo, hluk alebo konzumácia alkoholu. Všetky tieto faktory môžu do určitej miery ovplyvniť kvalitu nášho spánku a niekedy sa podieľajú aj na samotnom prebudení. Mnohí ľudia sa prirodzene snažia nájsť dôvod, prečo sa to deje. Začnú meniť matrac, vynechávať obľúbené potraviny, skúšať rôzne doplnky alebo si vytvárať prísnejšie pravidlá. Práve potreba mať spánok pod kontrolou patrí k faktorom, ktoré dlhodobú nespavosť udržiavajú.
Existujú skupiny ľudí, ktoré sú na nočné budenie náchylnejšie?
Častejšie sa v noci zvyknú prebúdzať starší ľudia, pretože ich spánok býva plytkejší. Náchylnejšie môžu byť aj ženy počas hormonálnych zmien, napríklad v tehotenstve alebo v menopauze, a rovnako aj ľudia trpiaci spánkovým apnoe či chronickou bolesťou. Vo svojej praxi si však všímam spoločné črty u ľudí, u ktorých sa obyčajné nočné prebudenie častejšie preklopí do dlhodobej nespavosti. Často sú to aj veľmi svedomití a zodpovední ľudia, ktorí sa úprimne zaujímajú o svoje zdravie a sú zvyknutí hľadať logické riešenia. Rovnaký prístup si potom prenesú aj do spánku. Po nočnom prebudení začnú analyzovať situáciu, premýšľajú, čo robia zle, a snažia sa spánok čo najrýchlejšie „opraviť“. Práve pri spánku však tento prístup často nefunguje. Je to jedna z mála oblastí života, kde viac úsilia nemusí priniesť lepší výsledok.
Ako je to s tými, ktorí pracujú na zmeny?
Keď pracujeme v noci alebo sa naše zmeny často menia, spánok môže byť plytkejší a viac prerušovaný. To však ešte neznamená, že každý človek pracujúci na zmeny bude trpieť nespavosťou. Únava po nočnej zmene je úplne prirodzená. Často práve prijatie situácie prinesie väčší pokoj než neustála snaha mať spánok pod kontrolou.
Ak sa zobudíme o druhej či tretej ráno, je lepšie snažiť sa za každú cenu opäť zaspať?
Nie je dobré snažiť sa za každú cenu opäť zaspať. Spánok totiž nedokážeme ovládať vôľou. Väčšina spánkových odborníkov odporúča, aby človek po dlhšej bdelosti na určitý čas opustil posteľ. Avšak mnohí ľudia potom začnú sledovať čas a čakajú, kedy tento pomyselný limit uplynie. Namiesto uvoľnenia tak vzniká ďalší tlak. Ale ak vám vyhovuje pokojne ležať, zostaňte. Ak cítite, že vám prospeje na chvíľu vstať, urobte to.
A akých chýb sa pri nočnom prebúdzaní dopúšťame najčastejšie?
Pozrieme sa na hodiny, počítame, koľko času zostáva do rána, a v hlave si vytvárame scenáre o tom, ako zvládneme nasledujúci deň. Potom prirodzene obrátime pozornosť aj na vlastné telo. Podobne to býva aj s rôznymi technikami na upokojenie. Meditácia alebo dychové cvičenia môžu byť veľmi prínosné, pokiaľ ich nerobíme so zámerom spánku.
