Očakávanie vášne u mužov s plešinkou práve súviselo s tým, že sa predpokladalo, že za hormonálnym výpadkom vlasov stojí zvýšená hladina mužského pohlavného hormónu testosterónu. Teraz vieme, že dôležitejšia ako samotná hladina je citlivosť vlasovej cibuľky k androgénom (mužské hormóny, pozn. red.). Tá je daná počtom ich receptorov vo vlasovom folikule a rozhoduje o tom genetika. Preto muži najčastejšie plešatejú v čelnej a temennej oblasti, kde je týchto receptorov najviac. Nekazme však pánom radosť. Možno sú u nich na dihydrotestosterón vnímavejšie aj iné orgány.
Niektoré vlasy vypadávajú, iné rastú... Ako to je?
Vlasy rastú v tzv. vlasovom cykle. V ňom sa striedajú tri fázy. Anagénna alebo rastová fáza, v ktorej vlas vyrastá z korienka. Táto fáza trvá 2 až 6 rokov a u zdravého jedinca sa v nej nachádza 85 percent vlasov. Po nej nasleduje katagénna alebo dvojtýždňová prechodná fáza, keď vlas prestáva rásť. A posledná je telogénna pokojová fáza, keď starý vlas odpočíva a následne vypadne a nový vlas sa dostáva do fázy rastu. V tejto fáze je okolo 10 až 15 percent vlasov a trvá zhruba tri mesiace. Telogénny vlas nie je tak silno ukotvený ako anagénny a môže byť vytiahnutý aj veľmi malou silou, napríklad pri česaní. Vlasové cykly u ľudí nie sú synchronizované (každý vlas je v inej fáze), na pokožke hlavy máme teda vždy vlasy v rastovej, prechodnej aj pokojovej fáze. Každý vlasový vačok je naprogramovaný tak, aby mohlo prebehnúť priemerne 20 životných cyklov. S modernými technológiami dnes dokážeme veľa vlasových chorôb diagnostikovať pomocou tzv. digitálneho fototrichogramu. Ušetríme tak pacientovi zložitejšie odoberanie vzorky zo štice. Špeciálny sovér pri fototrichograme pomôže určiť typ choroby, jej štádium, posúdi efekt terapie a odhadne prognózu konkrétneho pacienta.
Človek v rámci evolúcie prišiel o väčšinu svojho ochlpenia. Bude naše ochlpenie ubúdať aj naďalej?
Dospejeme do fázy, že ľudstvo bude bezvlasé a bez jediného chĺpka na tele? Nejde len o prirodzený vývoj, v ktorom človek vplyvom hormónov alebo imunity postupne stráca vlasy z hlavy aj ochlpenie na tele. Dnes sme svedkami jedného z extrémnych smerov, ktorý už pred mnohými rokmi trefne charakterizoval Jiří Korn. Ten jedného dňa zhodil väčšinu viditeľného ochlpenia – a nemám spoľahlivé správy, ako to bolo s tým, ktoré býva zakryté oblečením – so slovami, že nevie, prečo by mu mali z tela trčať chlpy. Som si však istá, že aj tento trend má svoje neprekročiteľné hranice, pri ktorých porušení prichádzajú problémy. O tých nám referujú naši pacienti s univerzálnou alopéciou. Viete si predstaviť, že nemáte riasy, zatvoríte oči a viečka sa vám prehrnú cez seba? Domnievam sa, že časť ochlpenia tela nám určite zostane.
Akú ťarchu unesie ľudský vlas?
Uvádza sa, že jeden vlas môže vydržať zaťaženie až 100 kg. Vlasy jedného človeka vraj unesú až 12 ton. Sú skrátka pevné a ako také figurujú aj v mnohých povestiach. Napríklad v legende spojenej so zvonom Žigmundom v Katedrále svätého Víta. S výškou viac ako dva a pol metra a celkovou hmotnosťou viac ako 20-tisíc kilogramov je najväčším zvonom v Česku. O jeho vznik sa zaslúžil v 16. storočí cisár Ferdinand I. a jeho výrobou bol poverený zvonársky majster Tomáš Jaroš z Brna. Otázkou zostáva, ako zvon robotníci dostali do veže katedrály. Technické možnosti boli obmedzené a zvon bol veľmi ťažký. Podľa všetkého robotníci použili vtedy dostupné dubové lešenie, kladky, špeciálne povrazy a konskú silu. Zvon bol najskôr zavesený na silný trám a cezeň bol vytiahnutý na prvé poschodie veže. Legenda to však vidí inak: Robotníkom vraj povrazy praskali v rukách a zvon nemohli vytiahnuť. Ich počínanie sledovala z okna kráľovská dcéra a tá nakázala, aby na hrad prišli všetky dievčatá a ženy z okolia, ostrihali si svoje dlhé vlasy a z nich potom uplietli silné povrazy, ktoré robotníci použili a zvon nimi vytiahli do veže. Nech to bolo s vytiahnutím zvona Žigmund do veže akokoľvek, pravdou je, že v histórii boli dievčenské vlasy využívané napríklad na výrobu povrazcov ku katapultom.
Čo všetko o nás povedia
Vlasy o človeku povedia mnohé a ako biologický materiál slúžia aj v kriminalistike. Možno z nich vyčítať napríklad etnickú príslušnosť. Príslušníci bielej, europoidnej rasy majú vlasy jemné, prípadne stredne silné, rôznej farby, rovné aj kučeravé. Príslušníci mongoloidnej, žltohnedej rasy majú vlasy hrubé, silné, tmavo pigmentované, obvykle rovné. Príslušníci negroidnej rasy majú veľmi silno pigmentované zvlnené až kučeravé vlasy. Z vlasov možno vyčítať, či človek bol vystavený toxickým látkam, napríklad táliu, olovu alebo napríklad ortuti. Vlas prezradí aj to, či dotyčný užíval drogy a ďalšie návykové látky, napríklad heroín, a laboratórny rozbor preukáže tiež to, či človek dlhodobo užíval niektoré lieky. Analýza ukáže aj zdravotnú kondíciu, či dotyčný trpel hladom, či trpel nejakou chorobou a podobne. Pre kriminalistiku a archeológiu je dôležité aj to, že vlasy obsahujú proteíny a DNA, aj tie môžu podať zásadné informácie, napríklad pri identifikácii nájdeného tela, páchateľa a podobne.
