Ukazuje spoločný oddych, aký vzťah by sme chceli mať, alebo aký v skutočnosti žijeme...
Dovolenka má byť časom oddychu a pohody… Prečo sa z nej tak často stane priestor, kde vyplávajú konflikty?
Dovolenka je trochu ako lupa. Zväčší to, čo vo vzťahu už existuje. Počas bežného roka máme prácu, deti, povinnosti, logistiku dňa. Partneri sa často stretnú večer len na pár hodín. Na dovolenke sa však zrazu ocitnú spolu takmer nepretržite od rána do večera. Ak je vo vzťahu blízkosť, humor a rešpekt, dovolenka ich ešte viac posilní. Ak sú však medzi partnermi nevyriešené konflikty, práve dovolenka ich môže odkryť alebo zvýrazniť. Je to podobné, ako keď stíšite hudbu v miestnosti. Zrazu začujete všetko, čo bolo dovtedy len v pozadí.
Keď zrazu trávime spolu viac času než zvyčajne, veľa vecí sa akoby zrýchli a zintenzívni. Čo sa to vo vzťahu vtedy deje?
Partneri sa dostávajú do úplne iného režimu. Zrazu sú spolu celý deň, riešia spoločný program, rozhodnutia, tempo dňa. Aj párom, ktoré vnímajú svoj vzťah ako napĺňajúci, môže chvíľu trvať, kým sa spolu zladia a nájdu spoločný rytmus. Je to úplne normálne.
Máte pocit, že dovolenka skôr problémy vytvára, alebo len odkryje to, čo medzi partnermi už dlhšie je?
Zdá sa, že vo väčšine prípadov problémy skôr odkryje. Ak pár dlhodobo odkladá riešenie konfliktov, dovolenka ich môže vytiahnuť na povrch. Zrazu je viac času na rozhovory, menej možností únikov do práce alebo povinností. Môže sa stať, že problémy, ktoré boli doma potlačené, sa na dovolenke ešte zosilnia. Pár, ktorý má nevyriešené napätie, riskuje, že sa práve počas dovolenkového času dostane do intenzívnejších konfliktov.
Každý z nás si pod „ideálnou dovolenkou“ predstaví niečo trochu iné… Prečo sa v tomto partneri tak často míňajú?
Pretože o svojich predstavách často vôbec nehovoria, prípadne sa jeden z partnerov vždy prispôsobuje tomu druhému. Z rôznych dôvodov, napríklad sa chce vyhnúť konfliktu alebo chcieť vždy vyhovieť. Pre jedného znamená ideálna dovolenka oddych pri mori a pre druhého výlety, zážitky, dobrodružstvo. Predstavte si pár, žena túži po tom, aby si konečne mohla doobeda pospať a čítať knihu pri bazéne. Jej partner však dúfa, že si požičajú bicykle a budú každý deň objavovať nové miesta a tráviť romantický čas spolu. Ani jeden z nich nerobí nič zlé. Len si pod slovom „dovolenka“ predstavujú úplne iný príbeh. Preto odporúčam o svojich predstavách nahlas hovoriť a snažiť sa, aby boli vypočuté želania oboch. Partneri sa napríklad môžu dohodnúť, že jeden rok pôjdu k moru a ďalší rok do hôr na turistiku, prípadne, že počas dovolenky pri mori si naplánujú aj akčné výlety do okolia. Dôležité je, že budú vypočuté želania oboch.
Sú za tým očakávania? Tie, ktoré si nevyslovíme nahlas?
Nadviažem na to, čo som už spomínala. Partneri si vytvoria v hlave scenár ideálnej dovolenky, ale ten druhý o ňom vôbec nevie. Potom sa objaví sklamanie typu: „Myslel som si, že budeme viac spolu.“ alebo „Myslela som si, že si konečne oddýchnem.“ V skutočnosti sa stretli dve nevyslovené predstavy.
Niekedy sa zdá, že konflikt na dovolenke je len vyústením únavy či stresu, ktorý si nesieme ešte z domu. Je to naozaj tak?
Môže to tak byť. Niekedy je to stres, keď sa organizmus nastavuje na nový dovolenkový rytmus a chvíľku trvá, kým sa vyladí. Môže to byť aj situácia, keď sa nevyriešený konflikt z domu prenesie na dovolenku a nevieme sa mu vyhnúť bežnými povinnosťami.
Keď už konflikt vznikne, môže byť v niečom pre vzťah aj užitočný?
Áno, konflikty môžu vzťahom dokonca prospievať. Naopak, ak partneri nevyslovujú nahlas svoje potreby, lebo sa chcú konfliktu vyhnúť, môže to vzťahu uškodiť. Je to stratégia, ktorá sa v dlhodobom horizonte nevypláca. Partner, ktorý o svojich potrebách nehovorí, lebo nechce prísť do konfliktu, sa časom môže cítiť vo vzťahu nespokojný, nevypočutý a niekedy až frustrovaný. Každý z nás chce žiť vo vzťahu, ktorý nás napĺňa. Keď však o svojich potrebách partnerovi nepovieme, nevie a nemôže ich naplniť. Je dôležité, aby konflikt prebehol bez ponižovania a obviňovania. Je rozdiel, ak partnerovi namiesto: „Ty nikdy nevieš nič naplánovať“ poviem: „Keď stále meníme program, cítim sa trochu stratená, potrebovala by som vedieť plán aspoň na zajtra.“ Prvá veta útočí, druhá otvára rozhovor.
