A mladé ženy?
Že nebudú dosť atraktívne. Keď niekto od puberty masturbuje pri porne, ale nikdy nekomunikoval o sexualite v reálnom vzťahu, naučí sa, že sex je vec, ktorú si riešim sám/sama. Výsledkom je ticho aj vo vzťahu, kde je potrebný dialóg. Z pohľadu mojich výskumných dát aj rozhovorov s partnermi a partnerkami viem, že pornografia je ako zrkadlo túžob, ale aj nedorozumení. Dievčatá a ženy hovoria: Očakával, že budem kričať ako tie herečky. Bola som z toho zaskočená. V modernej partnerskej realite často slúži ako únik, ako kompenzácia, ako forma ventilácie – a občas ako tiché priznanie.
Niečo nám chýba. Z rozhovorov aj kvantitatívnych údajov viem, že pornografia nie je problém vtedy, keď sa o nej vie. Problém je, keď sa ňou nahrádza blízkosť a keď sa z túžby stane skrytý svet, do ktorého partner nemá prístup. No ak si pár povie: Porno nie je o tebe ani o nás, ale o niečom, čo v nás môžeme spolu pomenovať, prestáva sa báť a začína spolu hľadať.
Existuje podľa vás univerzálny návod alebo základný predpoklad, ako obnoviť sexuálnu iskru vo vzťahu? Niečo, čo môže pomôcť úplne každému, kto sa s tým pasuje?
Moje výskumy aj zahraničné analýzy ukazujú, že iskra vo vzťahu nezhasne zrazu – ale pomaly a často kvôli veciam, ktoré sme považovali za samozrejmé. Viac ako 63 percent respondentov, ktorí sú v dlhodobom vzťahu, uviedlo, že sa sex zmenil na rutinu alebo povinnosť a až 48 percent párov prestalo hovoriť o svojich sexuálnych túžbach po treťom roku vzťahu. Najčastejšími dôvodmi straty „iskry“ sú stres, únava, deti, rutina, ale aj pocit, že sa „už poznáme“, a teda netreba nič nové budovať.
Pritom: 47 percent žien by chcelo, aby sa ich partner naučil vnímať ich nové telo s rešpektom a neporovnával ho s minulosťou, 71 percent mužov priznalo, že túžia po pochvale, nie za výkon, ale za snahu, a až 58 percent párov pripustilo, že o svojich túžbach už nehovoria, lebo „by to vyvolalo napätie“. Tieto čísla ukazujú, že väčšina ľudí neprestáva túžiť. Len zabudne túžbu komunikovať. Základný paradox: telo partnera zostáva rovnaké, ale pozornosť sa vytráca. A s ňou odchádza aj chuť, spontánnosť, prekvapenie
Čo s tým môžeme robiť?
Môžeme znovuobjaviť zvedavosť. Spýtať sa: Po čom dnes túžiš? Čo by si rád skúsil – aj keby to možno znelo zvláštne? Nie preto, aby sme „opravili sex“, ale aby sme znovuobjavili jeden druhého. Tiež si dovoliť nové dynamiky, ísť mimo stereotypov, zmeniť priestor, tempo, štýl dotyku. Ísť do blízkosti, ktorá nemá za cieľ sex, ale spojenie.
Čiže?
Byť spolu desať minút len v objatí. Masáž bez očakávania. Spoločné ticho. A napokon otvoriť rozhovor, ktorý chýbal. Iskru, aspoň podľa mňa, často nezapáli nové telo, ale nové slová medzi starými partnermi.
Takže žiaden zázrak, žiadna špeciálna technika.
Skôr výsledok vedomého rozhodnutia znovu si byť blízki, ale nielen telesne, ale aj emocionálne. Z mojich výskumov medzi viac ako desaťtisíc respondentmi vyplýva, že vyhasnutie túžby nemusí znamenať koniec vzťahu. Často je to len výzva znova sa stretnúť. Láska nežije zo samozrejmosti. Žije zo zvedavosti.