Čo sú emócie a čo emočná inteligencia?
Osobne sa mi veľmi páči vysvetlenie Johna Bradshawa, ktorý definuje emóciu ako energiu v pohybe. Táto energia je vlastne vnútorná reakcia na veci, ktoré nás obklopujú, či už sú to ľudia, situácie alebo naše vlastné myšlienky. Každý z nás môže reagovať na rovnaké podnety rôzne, čo je spôsobené tým, že emócie sú ovplyvnené aj našimi osobnostnými črtami, skúsenosťami či vedomosťami. Emočná inteligencia je na jednej strane schopnosť rozpoznať vlastné emócie, pochopiť ich a vedieť ich zregulovať a na druhej strane schopnosť porozumieť emóciám a perspektíve ostatných.
Ako ju môžeme vnímať v kontexte medziľudských vzťahov?
Emočná inteligencia je základným stavebným kameňom, pretože od malička fungujeme vo vzťahoch. Či už je to vzťah k sebe samému, alebo k ostatným. Povedzme, že ste na večeri so známymi a niekto povie niečo, čo vo vás vyvolá negatívne emócie. Ak máte vysokú úroveň emočnej inteligencie, dokážete rozpoznať, čo sa vo vás deje, pochopiť, prečo sa cítite tak, ako sa cítite, a potom sa rozhodnúť, ako odpovedať na danú situáciu. To môže vyzerať tak, že sa rozhodnete nereagovať alebo rešpektujúcim spôsobom vyjadríte svoj názor, alebo sa uchýlite k radikálnejším krokom, keď je potrebné nastaviť si hranice, či dokonca opustiť situáciu. To všetko sa však nedeje za dramatických okolností, nedochádza k emocionálnym výbuchom, ale vychádza to z vnútorného pokoja, úcty k sebe samému i k druhému.
Aký vplyv môže mať a má na kvalitu týchto vzťahov?
Uvediem to na príklade. Partner príde domov z práce s tým, že zajtra má stretnutie so šéfom, a je z toho veľmi nervózny. Namiesto toho, aby sme ironicky poznamenali „No to mi je problém“ alebo „Veď normálne mu povieš, čo potrebuješ, a hotovo!“, sme schopní uznať jeho pocity a spojiť sa s ním na hlbšej úrovni: „Povedz mi o tom viac“, „Ako si myslíš, že by sa stretnutie mohlo zajtra vyvíjať?“. Jednoducho, nemáme potrebu dávať nevyžiadané rady či prílišne racionalizovať emócie druhého. Takáto komunikácia posilňuje vzájomnú dôveru a lásku a vytvára pocit bezpečia vo vzťahoch.
Môže rozpoznávanie vlastných emócií a emócií druhých ľudí ovplyvniť komunikáciu a pochopenie vo vzťahu?
Absolútne! Rozpoznať a pozorovať vlastné emócie je prvý krok. Ak nie sme schopní rozpoznať ich v sebe, je pravdepodobné, že ich nerozpoznáme ani u druhých. Druhý krok je schopnosť precítiť ich a dovoliť im byť v našom tele. Tretí krok je spracovať ich či už cez písanie, dýchacie cvičenia, rozprávanie sa s osobou, s ktorou sa cítime bezpečne, alebo vyhľadať profesionálnu pomoc. Ak spojíme tieto tri kroky, sme na skvelej ceste k tomu, aby sme vytvárali krajší život pre seba aj ostatných.
Vzťahy často čelia emocionálnym výzvam. Schopnosť regulovať emócie pomáha zvládať konflikty a predchádzať nedorozumeniam?
Presne tak. Zdrojom našich problémov a výziev sú veľakrát iní ľudia. Najmä tí, s ktorými zdieľame dlhú minulosť. Ram Dass, duchovný učiteľ, povedal: „Ak si myslíš, že si duchovne osvietený, stráv týždeň doma u rodičov.“ To je ultimátny test, aby sme si sami pre seba zreflektovali, ako sme schopní regulovať svoje emócie a aká je naša úroveň emočnej inteligencie. V praxi to znamená, že keď sme napríklad nahnevaní, naučíme sa najprv upokojiť a až potom riešiť problém. Ak sa dokážeme najprv zregulovať my sami a vniesť do rozhovoru pokoj, je dosť pravdepodobné, že aj ten druhý začne zrkadliť naše správanie.
Do akej miery alebo akú rolu hrá sebareflexia v procese zlepšovania vzťahov?
Sebareflexia je o tom, že si nastavíme zrkadlo a pozrieme sa na to, ako naše vlastné správanie ovplyvňuje náš život. Napríklad, ak si uvedomím, že počas hádky s partnerom sa často uzatváram do seba, otvorí sa mi možnosť niečo s tým robiť, aby sme mohli efektívnejšie komunikovať. Alebo ak mám tendenciu vždy presviedčať ľudí o svojej pravde, môžem sa zamyslieť, prečo mám potrebu vnucovať svoj názor druhým a mať pocit víťazstva. Len keď si uvedomíme svoje vlastné vzorce a limitujúce presvedčenia, ktoré si prenášame do vzťahov, môžeme začať aktívne pracovať na zlepšení.