Nutné je tiež spomenúť konflikty, ktoré sú, či chceme, či nie, nevyhnutnou súčasťou každého vzťahu. Ako môže emočná inteligencia prispieť k efektívnejšiemu riešeniu konfliktov a udržiavaniu harmónie?
Emočná inteligencia nám umožňuje vnímať konflikt nie ako boj, ale ako príležitosť na rast. V našej spoločnosti sa veľakrát nazerá na konflikt ako na niečo, čo by v zdravom vzťahu byť nemalo. Keď si však uvedomíme, že všetci vstupujeme do vzťahov s rôznymi hodnotami a presvedčeniami, ktoré si nesieme ešte z detstva, je úplne normálne, že skôr či neskôr k nemu určite dôjde. Ide tu o to, aby sme pri konflikte neostali len na slovnej úrovni, ale pátrali hlbšie. Zoberme si napríklad hádku v partnerstve o peniazoch a opýtajme sa, čo za tým naozaj stojí. Možno je to strach z neistoty alebo z potreby uznania. Dôležité je, aby sme nenazerali na osobu ako na problém, ale spoločne sa na problém pozreli ako na samostatnú jednotku. Potom môžeme hľadať riešenia, ktoré zohľadnia pocity oboch strán.
Naozaj platí, že naprieč kultúrami môžeme vidieť celkom markantné rozdiely v prístupe k emóciám?
Rôzne kultúry majú rôzne predstavy o tom, aké emócie sú prijateľné alebo neprijateľné či už na verejnosti, alebo aj doma. Ja mám skúsenosť napríklad s Fínmi a so Španielmi. Vo Fínsku sa zväčša páry nedržia na verejnosti ani za ruku. Sú milí a rešpektujúci, no emócie veľmi neprejavujú a potrebujú viac času, aby si niekoho pripustili k telu. Jeden kamarát mi dokonca povedal, že on ani nepobozká, ani neobjíme svoju matku na narodeniny. To by zase v Španielsku, kde som žila osem rokov, bolo úplne neprijateľné. Je tam bežné byť veľmi expresívny a otvorene prejavovať svoje emócie – pozitívne aj negatívne. Ľudia sa s vami hneď dajú do reči, bozky a objatia sú úplne normálne. Na Slovensku sme, z môjho pohľadu, tak niekde v strede medzi Fínmi a Španielmi. Je však dôležité poznamenať, že ani jeden prístup nie je „lepší“ alebo „horší“. Ide o to, aby sme si uvedomili vplyv svojej kultúry na svoje správanie a spôsob, ako prežívať a vyjadriť svoje emócie, ktorý vyhovuje nám, bez ohľadu na kultúrne očakávania.
Takže zmiešané partnerstvá sú celkom výzvou.
Myslím si, že každé partnerstvo je výzvou. Môj partner je Španiel, tiež pracuje ako kouč, a stále sa nájdu veci, na ktorých musíme popracovať. Pamätám si, že jednu vec, ktorú sme v začiatkoch museli riešiť, bolo, že keď sme mali nepríjemné, ťažké rozhovory, on vedel otvorene komunikovať, zatiaľ čo ja som bola typ, ktorý sa uzavrel do seba, a potrebovala som viac času na rozmyslenie pred tým, než niečo poviem. Keďže ani jeden z nás nevedel, že je úplne v poriadku, že každý funguje inak, vytvárali sme zbytočné tlaky jeden na druhého. Ja som chcela, aby si to on spracovával sám, on sa zase chcel o tom rozprávať. Ale som si istá, že tento problém majú taktiež partneri tých istých kultúr. Dôležité je, aby mali obaja záujem na tom, aby vzťah fungoval. Takže aj keď sme inej národnosti, pozeráme sa na to ako na obohatenie, pretože vidíme, ako sa na veci dá pozerať inak, a zoberieme si z každej kultúry to, čo nám vyhovuje.
O tom, že emočná inteligencia má vplyv na dlhodobé partnerské vzťahy, netreba pochybovať. Môže byť však jej rozdielna úroveň medzi partnermi príčinou problémov?
Môže a nemusí. Ak jeden partner zvláda svoje emócie lepšie a druhý s tým zápasí, môže to viesť k frustrácii a nedorozumeniam. Je však možné tento rozdiel prekonať vzájomnou podporou a učením sa jeden od druhého. Ak máme väčšiu empatiu ako náš partner, môžeme mu pomôcť lepšie pochopiť, ako pracovať s vlastnými emóciami, a posilniť tak náš vzťah. Ak však partner vôbec nejaví záujem o svoj vlastný osobnostný rast, považuje to za hlúposť a možno sa z toho dokonca vysmieva, potom to môže byť problém. Rada by som tiež podotkla, že emočná inteligencia nie je len o tom, aby nám pomohla zlepšiť a opraviť vzťah, ale aj o tom, aby nám pomohla vidieť, kedy je potrebné vzťah ukončiť a posunúť sa ďalej.
Ovplyvňuje emočná inteligencia rodičov emocionálny vývoj ich detí a kvalitu rodinných vzťahov?
Najväčší dar, ktorí môžu dať rodičia svojim deťom, je pracovať na svojej vlastnej emočnej inteligencii, pretože deti sa ju naučia v prvom rade pozorovaním dospelých. Nie sú to ani peniaze, ani veľký dom, ani stovky krúžkov, ani značkové oblečenie, ale bezpečné prostredie, kde sa hranice nastavujú s láskou, v ktorom sa deti neboja vyjadriť svoje emócie, lebo vedia, že sa stretnú s porozumením a rešpektom. Deti majú vzory, podľa ktorých sa naučia, ako tolerovať vlastnú frustráciu, ako dávať von emócie zdravým spôsobom a ako riešiť problémy. Výsledkom je nielen lepšia emocionálna pohoda detí, ale aj silnejšie a harmonickejšie rodinné vzťahy.
STANISLAVA SOMOROVÁ - Mentálna koučka, ktorá sa špecializuje na sebarozvoj, sebapoznanie a emocionálnu inteligenciu vo vzťahoch. Predtým ako sa certifikovala ako koučka, pôsobila viac ako 15 rokov v oblasti vzdelávania. Dlhé roky žila v Španielsku, kam sa vždy rada vracia. Momentálne vedie spolu s partnerom Školu sebarozvoja Sonder v Spišskej Novej Vsi.