To, čo je schopná Denisa svojmu partnerovi tolerovať by mnohé ženy na jej mieste neakceptovali. Je to obdivuhodné? Alebo by ste ňou najradšej „zatriasli“ nech sa konečne preberie?
Princ na bielom koni neprichádzal
Denisa patrí k spoločenským ženám. Príjemným spoločníčkam, ktoré sú za každú srandu, nikdy sa s ňou nenudíte a nikdy nevyvoláva konflikty. Je atraktívna, samostatná, úspešná. No dlhodobo bez partnera. Keď sa náhodou na jednej párty zoznámila s Milanom, s ktorým mali síce veľa spoločných kamarátov, no málo spoločných záujmov, bolo vymaľované. Hneď v ňom videla potenciálneho otca svojich detí a to aj napriek tomu, že z neho nikdy nemala takzvané motýliky v žalúdku. Aj Milan bol vo svojich tridsiatich piatich rokoch stále sám, takže sa vzťahu nebránil a len po pár mesačnej známosti zistil, že sa stane otcom. Nuž, pre Denisu to bol splnený sen. Vedela, že po dieťati veľmi túži a nevadilo jej ani to, že otcom je práve Milan. Niektoré názory v predstavách o ďalšom smerovaní sa im rozchádzali, no podstatné pre ňu bolo dieťa. Svadbu zorganizovali behom pár týždňov a tešili sa na spoločného potomka.
Neprítomný partner
Milan chodieval na služobné cesty, preto spolu trávili len víkendy. Pre neho sa svadbou toho veľa nezmenilo. Práve naopak. Aj naďalej viedol počas týždňa svoj typický staromládenecký život. A cez víkend namiesto rodičovského domu šiel k partnerke, ktorá ho čakala a tešila sa na neho. Nič mu nezakazovala a tak bolo pravidlom, že jeden z víkendových večerov strávil aj v spoločnosti kamarátov, ktorých nevidel dlhých päť dní, kým bol na šichte.
Normálny život
Viedli taký normálny život, postupne k prvorodenej Emke pribudla ešte Ela a napokon aj vytúžený syn, Milanko. Denisa bola šťastím bez seba. Okrem väčšej pozornosti a prítomnosti manžela jej nič nechýbalo. Ich vzťah časom prestala riešiť. Prijala ako fakt, že je to jednoducho takto a ona s tým nič neurobí. Mala dostatok svojich úspor, takže nemala problém viesť normálny život na materskej, pretože Milan jej do domácnosti prispieval skutočne len veľmi minimálne.
Na čo si to minul?
Denisa si byt kúpila ešte počas svojich študentských čias. Vždy bola veľmi pracovitá. Absolvovala niekoľko brigád v zahraničí a keďže nikdy nemala chuť veľa utrácať, podarilo sa jej z úspor a menšej pôžičky kúpiť byt. Po rokoch sa rozhodla, že investuje do novej kuchyne, ktorá bola ešte stále v pôvodnom stave. S manželom mali odložené spoločné peniaze, ktoré šetrili práve na tieto účely. Na postupnú rekonštrukciu. Dala si vypracovať projekt, vybrala si krásnu kuchynskú linku. Milan nechal výber na ňu. Vraj nech si vyberie to, čo sa jej najviac páči. Keď však chcela z odložených úspor uhradiť zálohu, zistila, že odložené peniaze v obálke jednoducho nie sú.
Kde sú peniaze?
Denisa má veľmi pokojnú povahu, preto ani tentokrát nevyvádzala tak, ako by možno mnohé ženy reagovali na takého zistenie. Hlavne by jej ani nenapadlo, že peniaze manžel minul. Skôr jej to len nešlo do hlavy. Pokojne sa ho opýtala, či nevie kde sú „tie“ peniaze a on jej síce už nie tak pokojne, ale povedal, že ich minul... Vraj na bežný život. Desať tisíc eur minul na bežný život. Na život, počas ktorého bol stále zamestnaný, na život, v ktorom nemali žiadne extra výdavky, ktoré by bolo potrebné riešiť, na život, v ktorom Denisa žila absolútne skromne a hlavne mala svoje prostriedky, ktoré využívala ak niečo potrebovala či chcela. Nevysvetlil jej to, jednoducho nevedel. A ona? Síce zúfala a s desiatkami nevypovedaných otázok na perách, no nechala to tak. Aj tak vie, že to nemá význam a že ak sa raz rozhodol jej pravdu nepovedať, tak ju z neho jednoducho nedostane. Ale je obozretná. Zrejme pripravená aj na rozpad manželstva. Milan z konfliktu vyviazol s ultimátom, aby peniaze do pol roka vrátil. A potom sa uvidí....