Empatia je viac než len schopnosť vcítiť sa do druhého človeka,dreamstime
StoryEditor

Abasádorka empatie a transformačná sprievodkyňa: Naučme sa vcítiť do toho druhého

28.01.2024, 18:00
Vzťahy

Empatia nie je samozrejmosť. Je však odpoveďou na to, ako ľudí spájať, nachádzať spoločnú reč, zlepšovať či budovať dôveru. Do akej miery je vrodená a dá sa vôbec trénovať? Nielen na to odpovedala ambasádorka empatie Jana Balážová (35).

Čo je empatia?

Empatia je viac než len schopnosť vcítiť sa do druhého človeka. Je to schopnosť rozumieť realite iného človeka z takého pohľadu, ako ju vidí a vníma on sám. Empatia je odpoveďou na to, ako naplniť tri základné potreby, ktoré má každý z nás – byť

videný, byť vnímaný, byť počutý. Aby sme to dokázali, vyžaduje si to zapojenie našej intuície, inšpirácie a predstavivosti. Potrebujeme si vedieť predstaviť, že ostatní ľudia majú vlastné jedinečné myslenie, myšlienkové procesy, emocionálne spracovávanie a vnímanie vnútorného hlbšieho smerovania vlastného potenciálu. Predpokladom na túto schopnosť je empatia

voči sebe. Ak neviem byť empatická k sebe, nemám vnútorný zdroj na to, aby som vedela byť skutočne empatická voči iným.

Ako veľmi a v čom sa však empatia líši od láskavosti či ľútosti?

Empatia je komplexná schopnosť a automaticky neznamená, že s človekom, s ktorým empatizujem, aj súhlasím. Vďaka empatii však pre neho vytváram bezpečný priestor prijatia, v ktorom ho dokážem vidieť a uvítať s jeho pocitmi, prežívaním a so spôsobom myslenia. Láskavosť je už konkrétny pozitívny prejav dobrej vôle alebo starostlivosti o druhého. Ľútosť je, naopak, negatívnou reakciou na bolesť, utrpenie či nešťastie toho druhého a často nezahŕňa aktívne konanie.

Empatia však nie je samozrejmosť, len malé percento máme v génoch...

Áno. Tvrdenie, že empatiu máme v génoch alebo že je to výlučne genetická vlastnosť, nie je pravdivé. Čo je však dedičné, je úroveň citlivosti na zachytávanie emócií iných ľudí. Empatia je z veľkej miery ovplyvnená výchovou, kultúrou a prostredím,

v ktorom sa rozvíjame. Ak sme počas dospievania nemali zdravé podnetné prostredie, pravdepodobne sme nedosiahli

určitú úroveň nášho vlastného vývinu, čo nám bráni empatizovať s inými. Ak sme neprešli vlastným emocionálnym sebauvedomením, nedokážeme odhadnúť, čo iní prežívajú vo svojom vnútri.

Prečo niektorým ľuďom chýba?

A dá sa v bežnom živote, vplyvom situácií a prežitkov, skutočne „trénovať?“ Pretože nedosiahli dostatočnú úroveň vlastného

vývinu, neprešli emocionálnym sebauvedomením, čo im bráni cítiť seba a svoje pocity, a teda nedokážu odhadnúť, čo cítia a prežívajú iní. Inak povedané, bráni im v tom ich emocionálna nezrelosť. Ďalším možným dôvodom je, ak sa niekto narodí ako

vysoko citlivý človek alebo ako empat. Zo strachu z neprijatia a nepochopenia svoju empatickú časť, často ešte v detstve alebo počas dospievania, v sebe poprie či potlačí. Empatia tiež chýba sociopatom, ale aj ľuďom, u ktorých vznikla narcistická porucha osobnosti. Takíto ľudia dokážu odhaliť emocionálne slabosti iných, ale nie sú schopní vžiť sa do ich pocitov. Takto získané informácie využívajú na útok a konflikt. Empatia môže v určitých situáciách chýbať komukoľvek, aj tým, ktorí na sebe pracujú a bežne sú vnímaní ako empatickí a emočne zrelí. A áno, potrebujeme ju trénovať, inak sa v nej nevieme zdokonaliť. Treba

sa však pripraviť na určitý nekomfort. Je to metabolicky náročná činnosť pre náš mozog – ide proti tomu, čo je pre naše

myslenie bežné a prirodzené.

Ako teda môžeme rozšíriť svoj vlastný empatický potenciál?

Svoj empatický potenciál dokážeme rozširovať viacerými spôsobmi, ktoré so sebou vzájomne súvisia. Potrebujeme sa trénovať v sebaempatii. Kým nedosiahneme súcit so sebou – so svojimi pocitmi, prejavmi, správaním, reakciami, rozhodnutiami –, nedokážeme dospieť k pravdivému sebapoznaniu. 

NÁVYKY ĽUDÍ S VYSOKOU MIEROU EMPATIE

Minimum predsudkov – ľudia s vysokou mierou empatie majú tendenciu pozerať sa na iných ľudí bez predsudkov. Vnímajú

pocity a perspektívu iných bez hodnotiaceho alebo kritického postoja.

Snaha o objektivitu – uvedomujú si, že pocity a perspektíva každého človeka sú subjektívne, a teda pri skúmaní reality iných

ľudí sa snažia mať nadhľad.

Aktívne počúvanie – sú trpezliví a svoju pozornosť venujú tomu, kto hovorí, bez toho, aby ho prerušovali, odbiehali od témy, vsúvali do rozhovoru seba, svoje zážitky či nevyžiadané rady.

Citlivé vnímanie neverbálnej komunikácie – prirodzene zachytávajú gestá, mimiku, tón hlasu a iné jemné signály, vďaka ktorým

môžu porozumieť aj skrytým (nielen verbálne prejaveným) emóciám.

Vedenie dialógu – sú schopní viesť otvorený a konštruktívny dialóg o emóciách. Kladú otázky, ktoré ľuďom pomáhajú vyjadriť svoje myšlienky a emócie. Vytvárajú bezpečné prostredie, kde ľudia môžu hovoriť otvorene o svojich pocitoch. Potrebujeme sa naučiť skutočne počúvať a vnímať druhého.

Väčšinou nazeráme na iných ľudí, akoby to boli objekty – racionalizujeme ich správanie, zámery, posudzujeme ich, súdime,

kritizujeme a seba vnímame, naopak, až príliš subjektívne. Dôležité je urobiť to naopak.

Naučiť sa na seba nazerať viac objektívne, z väčšieho nadhľadu – vedieť sa vidieť a na iných nazerať viac cez ich dušu, resp. vnútorný svet. V neposlednom rade sa potrebujeme naučiť uznať, že každý človek má svoju pravdu, a zaujímať sa úprimne o to, aby sme porozumeli inej perspektíve a uhlu pohľadu.

Robí nás empatia zraniteľnejšími?

Práve naopak. Skúste si predstaviť, aké by to bolo byť takým človekom, pri ktorom sa iní ľudia cítia videní a vnímaní. Vďaka empatii (keď ju vedome trénujeme) dokážeme odhadnúť správanie či rozhodnutia iných ľudí, budovať dôveru, hĺbku a blízkosť, dokážeme iných rešpektovať, obohatiť seba o nové perspektívy, otvárame sa novým možnostiam, riešeniam, uvoľňujeme sa z nutkania preberať na seba zodpovednosť za iných, pretože jasne cítime hranice, čo je v našej kompetencii a čo je už v kompetencii iných ľudí, oslobodzujeme sa od očakávaní, lipnutí, závislostí.

menuLevel = 2, menuRoute = magazin/vztahy, menuAlias = vztahy, menuRouteLevel0 = magazin, homepage = false
18. máj 2024 14:25