Ak sa s partnerom dokážeme o sexe rozprávať a povedať mu, čo potrebujeme a čo sa nám páči, uľahčujeme život sebe aj jemu. Ako však dať svojmu mužovi intímny návod na naše „použitie“ bez toho, aby sme sa pri tom červenali ako papriky? Možno si niektoré z vás povedia, že čo to tu riešime, veď od takého, ktorý nevie, ako nás dostať nielen do varu, ale aj na vrchol, treba utekať. O. k., ak máte takého, ktorému sa to vždy podarí, gratulujeme. Väčšinou však, rovnako ako v iných oblastiach vzťahu, ani v sexe nie je vždy všetko stopercentné. Ale trocha komunikácie môže pomôcť.
Zradné naznačovanie
Je ťažké odvážiť sa hovoriť o tom, čo v sexe potrebujeme, čo nás teší, čo vzrušuje. Odmena pre odvážne však môže byť sladdká. Známa košická sexuologička Danica Caisová hovorí, že je prekvapujúce, ako aj dvojice, ktoré považujú a hodnotia svoj vzťah ako dobrý, o svojich sexuálnych potrebách veľmi nehovoria. „Hovoriť o intímnostiach môže byť pre niekoho náročné. Treba to povedať tak, aby to nebolo urážlivé, dehonestujúce či vyčítavé,“ zhrnula problém. Ak si máme sex naozaj užiť, musíme odhodiť brnenie. Nekontrolujeme sa. Sme nahé doslova aj prenesene. Odhaľujeme svoju zraniteľnosť. Ak sex funguje, možno netreba rozprávať veľa. Ale aj tá trocha je výzva, hlavne pre tie hanblivé z nás.
„Keď sa vieme rozprávať o výchove detí, o peniazoch, mali by sme sa vedieť rozprávať aj o tom, čo nás teší a čo nie v posteli.“
Musíme však nájsť slová a povedať nahlas veci, ktoré sme doteraz možno len čítali v erotických románoch. Aj preto sa často uchyľujeme k naznačovaniu. Danica Caisová hovorí, že jej klienti si často myslia, že ak druhému niečo naznačíme, porozumie. „Mali sme klientku, ktorá povedala, že muža vtipným spôsobom upozornila na to, že má problém v intímnom živote. Spýtali sme sa jej, čo presne mu povedala, čo to ‚vtipné naznačenie‘ znamená, a ani nevedela vysloviť a opísať, čo tým myslela,“ rozpráva. Radí, aby sme si najskôr našli slová, ktoré presne vyjadria, čo chceme povedať. Len ak to dokážeme, partner nás pochopí.
Univerzálny spôsob neexistuje
Ak vyberáme príliš jemné slová, vyhýbame sa priamym, aby sme nevyzneli vulgárne, náročne alebo aby sme partnera neurazili, chodíme okolo horúcej kaše. Zvyčajne tým partnera len nahneváme a navyše nemusí rozumieť, čo je vlastne vo veci. „Ľudia druhého nechcú uraziť, ublížiť mu, tak sa snažia hovoriť okľukou, že by niečo mali robiť. Myslím si, že keď sa vieme rozprávať o výchove detí, o financiách, o sesterniciach, mali by sme sa vedieť rozprávať aj o intimite triezvejším spôsobom. Keď sa to zbiera, mieri to ku konfliktu a stáva sa, že počas hádky si páry potom problémy urážlivým spôsobom vykričia. A vtedy to ublíži,“ vraví Caisová. Dodáva však, že univerzálny návod, ako o tom hovoriť, neexistuje. Niekto znesie aj tvrdšie slová, na iného treba ísť jemne.
Chybu vraj robíme už pri výchove tínedžerov. Sexuologička si myslí, že ak to človek nezažije v rodine, kde sa o týchto veciach rozpráva prirodzene, ohľaduplne, citlivo, a sám človek to nemá vo svojej povahe, môže to byť naozaj problém. Podľa Danice Caisovej je predpokladom intímnych rozhovorov vo vzťahu dospelých ľudí vysoký stupeň otvorenosti a dôvernosti. „Samozrejme, nemáme očakávať, že to ten druhý vycíti iba preto, že nás ľúbi. To sa týka oboch pohlaví, lebo aj muži majú svoje sexuálne túžby, potreby, o ktorých sa im ťažko hovorí.“
Čo ak sme si už všetko povedali?
O skúsenostiach s tým, ako viesť doma konverzáciu o svojich sexuálnych túžbach a potrebách, sme sa rozprávali s čitateľkami Katarínou a Tamarou. Katarínin priateľ nikdy nemal problém vysloviť, čo chce, a ju tá priamosť vzrušovala. Ona bola oveľa hanblivejšia. Vždy bol iniciatívny a čím viac sa spoznávali (a viac vecí spolu skúšali), tým bola zvedavejšia.
Viac ako o tom, čo chce ona či on, začali viesť rozhovory o tom, či to už s niekým tak robil a s kým. „Potrebovala som uistenie. Odpovedal mi úprimne, a to ma upokojilo. Chvíľu to bolo medzi nami zvláštne, ale nakoniec sa prehĺbila naša dôvera,“ povedala tridsiatnička, ktorá je vo vzťahu dva roky. Svoje túžby zdieľame nahlas málo aj preto, že nás brzdí strach z posudzovania. Problémom je aj vžité pravidlo, že sex treba praktizovať, nie o ňom hovoriť. „Je pravdou, ako povedal Napoleon, že nuda sa začína tam, kde sa povedalo všetko, ale ak hľadáme sexuálnu úniu a súzvuk, mali by nám byť sexuálne potreby partnera či partnerky známe. Spozornieť by mali partneri vo chvíli, keď sa radosť zo spoločných intímnych chvíľ začne vytrácať, a vtedy sú na mieste otázky, možno nepríjemné, možno rozpačité, možno dotieravé. Avšak vyhýbanie sa takýmto otázkam, a tým aj riešeniu, vedie k odcudzeniu, a odcudzenie, intímne aj ľudské, má blízko k rozchodu,“ varuje Danica Caisová. ako sa Zladiť Tamara je romantička, jej manžel má radšej drsnejší sex.
Nejde však o rozkol, ktorý by ich rozdeľoval. Našli kompromis. Predohru vedú v jej štýle, akciu v jeho alebo naopak. Tamara si vraj ani neuvedomovala, ako sa k tomu prerozprávali. Spomína si však, že spolu pozerali videá. Ona ukázala mužovi tie, ktoré sa páčia jej, a naopak. A bavili sa o nich, aby pochopili seba.
