Poďme sa pozrieť na najbežnejšie dôsledky porovnávania súčasného partnera s tým bývalým. Ktoré to sú?
Je ich mnoho, no za všetky by som spomenula jeden, ktorý je podľa mňa najdôležitejší. Pri porovnávaní sami seba ukracujeme o možnosť skutočne spoznať možno skvelého človeka, s ktorým by sme mohli zdieľať krásne chvíle, ktorý by nám pomohol v tých náročných, ale hlavne, zatvárame dvere sami sebe, aby sme sa stali tou najlepšou verziou samého seba.
Pretože ten správny partner nás podporuje v tom, kým môžeme byť. Podporuje náš rast a ak sme slepí, ukazuje nám naše talenty.
A ako z vášho pohľadu môže porovnávanie ovplyvňovať súčasný vzťah a jeho stabilitu?
Porovnávaním si vlastne pílime konár sami pod sebou a kopeme hrob pre náš vzťah. Je jedno, či to hovoríme nahlas alebo si to nechávame pre seba. Emócia je energia a ak niekoho porovnávame, automaticky si držím nejaký emocionálny odstup. To môže druhá strana vnímať ako chlad.
Sú dve možnosti. Väčšina skúša najskôr tú prvú a snaží sa viac, čo druhá strana môže vnímať ako tlak. Časom sa však aj ten najväčší vytrvalec vzdá a jednoducho odíde.
Takže porovnávanie je vlastne „cesta do pekla“.
Každý z nás je jedinečný. Každý z nás je originál. Ak porovnávame, neakceptujeme toho druhého. Nerešpektujeme ho, jeho osobnosť. Ak nie sme plne akceptovaní, nie sme šťastní.
Možno sa začneme kontrolovať, kontrolovať toho druhého, kontrolovať situáciu, a tým sa stráca zo vzťahu spontánnosť, radosť, vzájomnosť a sme dvaja cudzí ľudia vedľa seba. Časom je takýto vzťah odsúdený na rozchod.
Do akej miery je teda dôležité úplne sa odrezať od minulého vzťahu, aby sa mohol nový vzťah úspešne rozvíjať? Môže porovnávanie viesť k neustálemu hľadaniu ideálneho partnera a nepripravenosti na kompromisy vo vzťahu aktuálnom?
Ak chceme začať nový vzťah, mali by sme byť vyrovnaní s minulosťou. To, čo nemáme „vyliečené“, sa k nám vždy vráti v nejakej forme. Ako som spomínala na začiatku, dôležitý je typ našej vzťahovej väzby, ktorú získavame v detstve. Ak máme pocit, že niečo nie je v poriadku, vždy máme možnosť vyhľadať odbornú pomoc.
Pretože je jedno, čo sme získali či stratili v minulosti. Našou úlohou ako dospelých je to, aby sme to opravili. Každý z nás si zaslúži byť šťastný. Ale aj na šťastie treba mať odvahu. Ak ju však nájdeme, náš život sa dokáže neuveriteľne zmeniť k lepšiemu. A to rozhodne stojí za to.
EVA MÁRIA SAMCOVÁ (39)
Koučka, psychologička a zakladateľka občianskeho združenia AVA, ktorej v hlave víria rôzne nápady už od detstva. Napísala, nacvičila a zrežírovala muzikál Brat Slnko a sestra Luna s 50 dobrovoľníkmi rôzneho veku. Počas pandémie pôsobila v Domove seniorov na Pažítkovej, na infekčnom oddelení či na JIS na Kramároch ako krízový intervent a poskytovala psychologickú podporu. Odkedy sa začala vojna na Ukrajine, angažovala sa v pomoci od urgentnej cez podpornú až po rozvoj osobnosti a integráciu. Táto skúsenosť viedla aj k vytvoreniu programu PAIP, ktorého je odbornou garantkou.