Na predstavení, ktoré som videla, ste boli, myslím, štyri ženy, len jeden kolega. Mala som pocit, že prítomní muži v publiku sa pri jeho tanci cítili dosť nekomfortne.
Nepozerali sa, však? My ženy sa rady pozeráme na ženy, hľadáme sa v tom, vidíme sa v tom, inšpirujeme sa. Páčia sa nám kostýmy, bielizeň. Náš vnútorný hlas často reaguje: „Čo to má? Aj ja chcem. To by som aj ja mohla vyskúšať. Takto dobre by som aj ja vyzerala?“ Heterosexuálni muži sa, neviem celkom prečo, často pozerajú na seba navzájom inak. Možno sa tiež porovnávajú (smiech).
A ak majú veľké ego, tak si možno vravia – prečo ja nemám také vypracované telo? Ale to nie je alfa a omega, aby bol niekto príťažlivý. Ani u mužov nie. Popravde však neviem, kde sa vzala taká bariéra hanblivosti. Musím sa ich nabudúce opýtať, ale oni sa aj hanbia odpovedať!
Ak sa mi nepodarí dostať sa k vám na kurz, a predsa by som chcela zatancovať manželovi, máte pre mňa tri zlaté rady?
Prvá rada je – môžeme si urobiť súkromnú hodinu (smiech). Druhá rada je – naozaj čerpajte zo svojej prirodzenosti. Nehrajte sa na miss, na agenta, buďte to vy. A robte to len vtedy, keď vás to baví a chcete si to užiť.
