Zastavil ma
Už som chcela naštartovať, keď mi niekto zaklopal na čelné sklo. Lukáš. „Prosím, vydrž chvíľu,“ povedal nezvyčajnou rýchlosťou. Otvorila som okienko. „Toto nie som ja. Som rýchly, nezastaviteľný a rád sa bavím o zaujímavých veciach. Nerád sedím na zadku, nerád odpočívam. Musím stále niečo robiť. Som prirodzene hyperaktívny a väčšinou tým ľudí okolo seba desím. Predovšetkým teda ženy. A tak som dal na radu svojej sestry a urobil som zo seba pravý opak. Hovoril som pomaly, aby som ťa nevyľakal. Rozprával som ti o niečom obyčajnom, aby si si nemyslela, že keď hovorím napríklad o mnohovesmíre, tak som len bláznivý fanúšik komiksov. Poď, prejdeme sa a začneme znova od začiatku,“ pozrel sa na mňa prosebnými očami. „Hej? Ja ti neviem,“ nebola som si istá, aj keď ma tá neočakávaná Lukášova premena prekvapila. Usmial sa na mne tak roztomilo, až som sa nakoniec rozhodla, že mu dám druhú šancu.
Úplna zmena
Akoby som sa zrazu ocitla vedľa iného človeka. Lukáš hovoril normálnym tónom, zaujímavo, debatovali sme o svete, o obľúbených komiksoch a spoločnej vášni pre starú dobrú točenú malinovku. „Poznám podnik, kde ju majú skvele vychladenú. Môžeme sa nabudúce vykašľať na tradičnú kávu a zájsť na limonádu, čo hovoríš?“ navrhol mi Lukáš na konci úplne úžasnej prechádzky, ktorú sme zavŕšili pri stánku so zmrzlinou. „Pozvanie prijímam. Ale pod podmienkou, že na schôdzku príde Lukáš číslo dva,“ usmiala som sa na neho. „Rozhodne,“ sľúbil a pobozkal ma na tvár. Cítila som, ako sa červenám. Tento Lukáš bol totiž úplne úžasný. Vedela som, že s ním ma žiadna nuda nečaká, a ak v jeho prítomnosti zaspím, tak jedine schovaná v jeho náručí.
LENKA, 27 ROKOV