Mužovi nájdem partnerku do pol roka, ženy čakajú aj dva roky, hovorí majiteľka zoznamovacej agentúry

Akým spôsobom na sebe pracuješ, aby si dokázala dať dokopy dvoch cudzích ľudí, ktorí si budú pasovať?

Prešla som si mnohými kurzami. Robím všetko pre to, aby som zvýšila svoju kvalifikáciu a schopnosť takzvane čítať ľudí. Je to hlavne o tom, aby som mala čo najviac odžité, či už priamo na sebe, alebo nepriamo na druhých. Pravidelne absolvujem sedenia, ktoré sú o vedomej práci s telom. Čím viac som v kontakte sama so sebou, tým ľahšie dokážem pomôcť ostatným. Kľúčom je byť  v prítomnosti. Keď totiž človek žije v minulosti a opakuje tie isté vzorce správania, jeho prítomnosť ani budúcnosť nebudú iné.

Aké sú obyčajne požiadavky klientov? O akých láskach snívajú?

Ženy do tridsaťpäťky chcú obvykle partnera staršieho o 5 – 10 rokov, tie staršie sú otvorené aj mladším mužom. Ženy 45+ túžia vyslovene po mladšom. Všeobecne platí, že tridsiatničky a mladšie sú extrémne náročné na všetko, a to od vzhľadu až po jeho plat.

Neskôr svoje požiadavky začnú zreálňovať. Občas sa stretávam s vyslovene špecifickými nárokmi, ktoré prichádzajú väčšinou od mužov. A to napríklad, že ich partnerka má mať štvorky prsia, špecifický tvar uší alebo tvar pier, chcú ženu s dlhými a hustými vlasmi konkrétnej farby, prípadne veľmi chudú s krivkami na tých správnych miestach.

V očakávaniach sú obyčajne úplne najhorší Američania. Aj ten najnemožnejší chlap túži mať vedľa seba prispôsobivú barbinu, ktorá mu bude lichotiť a bozkávať nohy. Spomínam si napríklad na klienta z Texasu, ktorý mal obrovskú nehnuteľnosť, v každej izbe kameru a jeho zadanie bolo, že chce mladšiu verziu Heidi Klum. Ja som mu takú v Prahe aj našla, bola úžasná, ale z pochopiteľných dôvodov ho nechcela. Nakoniec si jej srdce získal iný môj klient a dvojica je dnes už štyri roky šťastná, majú spolu dcérku. Trvalo dva a pol roka, kým sa ich podarilo dať dokopy, ale výsledok stojí za to.

Prečo si podľa teba Američania hľadajú partnerky v strednej Európe?

My totiž máme všetko a sme takpovediac normálne. Slovenky sú samostatné, nepotrebujú, aby ich muži živili, a pracujú na sebe aj z duchovnej stránky. Od nás ďalej na východ sú možno ženy vizuálne viac sexi, ale nefunguje u nich psychická vyváženosť. Smerom na západ sú zas dámy príliš emancipované

Odmietla si už nejakého klienta?

Zhruba polovica ľudí, ktorí sa mi ohlásia, sa nedostane ďalej než po vstupnú konzultáciu. Dôvody sú rôzne. V prvom rade, majú pred sebou takú dlhú cestu poznania samých seba, až aktuálne nevidím šancu na úspešné nájdenie partnera a udržanie si vzťahu. Prípadne pristupujú k láske konzumne a myslia si, že všetko sa dá kúpiť. Alebo sú ich očakávania úplne nereálne oproti tomu, čo sami ponúkajú. Nájdu sa tiež takí, ktorí klamú, prípadne prekrúcajú realitu.

Tvoju prácu si všimli dokonca aj Američania a minulý rok si bola súčasťou nakrúcania americkej reality šou o zoznamovaní sa. Aké to bolo?

Skvelé! Už predtým som mala viacero podobných ponúk zo Slovenska a z Česka, ale odmietla som ich. Dôvodom bolo, že mi v nich nedávali dostatočný priestor na to, aby som ukázala, ako také zoznamovanie skutočne prebieha, aby realita nebola skreslená. Zatiaľ čo v tomto projekte to bolo iné. Navyše sa teším, že som prešla siedmimi náročnými kolami kastingov a vyhrala som pozíciu match-makerky z Európy. Cieľom bolo nájsť v Prahe lásku dvom mužom a jednej žene z USA.

A našli?

Bola tam jedna žiadosť o ruku. Ďalší príbeh bol o feministicky orientovanej nezávislej Američanke, ktorá v rámci procesu učenia sa vlastnej sebahodnote odmietla dvoch atraktívnych a úspešných mužov, ktorí by kedysi boli jej voľbou. Vďaka tomu nakoniec stretla niekoho špeciálneho, koho by si na prvý pohľad nebola všimla. Tretí chlapík zas postretával skvelé ženy, ale žiadna mu nebola dosť dobrá. Jednoducho povedané, mal priveľké očakávania, ale nemal čo ponúknuť. V bežnom živote by som ho nikdy neprijala ako klienta. Šou sa bude vysielať v máji.

Kde si ty stretla svojho manžela?

Na radu môjho vtedajšieho terapeuta som sa prihlásila na jeden z Johnových kurzov. Nebola to však láska na prvý pohľad, hneď si však získal moje srdce ako človek a totálne ma dostali jeho schopnosti. O dva mesiace som tam išla znova. Padli sme si do oka a dopadlo to takto (smiech).

Medzi vami je 32-ročný vekový rozdiel. Stretávate sa v bežnom živote s predsudkami cudzích či blízkych?

Stále. Veľa ľudí si hovorí, že on je starý a úspešný a ja mladá a zlatokopka. Odkedy máme syna, myslia si, že John je jeho dedko a zároveň môj otec. Keď povieme, ako to je, sú obyčajne šokovaní. Moji rodičia náš vzťah tiež veľmi dlho nevedeli predýchať, keďže manžel je od nich o 10 rokov starší. John je síce starý fyzicky, ale mentálne je mladší než väčšina mojich rovesníkov.