Jeroným Klimeš - psychológProfimedia - AD HOC - MAFRA
StoryEditor

Psychológ Klimeš: „Hlavným ukazovateľom spokojnosti ženy býva jej hovorenie, nie vášnivosť pri sexe.“

06.03.2023, 12:17
Vzťahy

Láska je mocná emócia a bezpochyby tá najkrajšia. A má veľa podôb. Láska partnerská, rodičovská, láska k vlasti... Ale pre lásku aj bojujeme, zabíjame a umierame. Láska sa dokonca občas prejavuje aj ako nenávisť. Aj mnoho rozvodov je zlých. Mozgové okruhy stimulované strachom, hnevom, láskou, nenávisťou či sexom sídlia dokonca vedľa seba. V amygdale, ktorej základnou funkciou je zaistiť prežitie. A vzruchy medzi nimi sa môžu prelievať. To pekné však v spojení s láskou prevažuje. Že je to najkrajšia vec na svete, si myslí veľká väčšina ľudí. A len o niečo menej z nich verí na lásku na prvý pohľad. Lenže čo robiť, aby partnerská láska vydržala? Prečo sa toľko manželstiev napokon končí rozvodom? „Dôvodom je hlavne vzťahová nedisciplinovanosť,“ tvrdí psychológ PhDr. Mgr. JERONÝM KLIMEŠ, PhD. (55) v rozhovore pre časopis TÉMA.

Spisovateľ Ján Němec vo svojom románe Možnosti milostného románu, ktorý napísal o rozchode so životnou láskou Ninou, ústami jednej z postáv konštatuje, že všetky dôvody rozchodov sú len reči, že jediným dôvodom je to, že láska jednoducho vyprchala. Takéto je to vraj jednoduché...

Len sčasti. Vzťah je organizmus. Rodí sa, žije, starne, umiera. Starnutie vzťahu spomaľujú napríklad deti, naopak, urýchľuje ho oddelené bývanie. Ani chodenie sa nedá preťahovať donekonečna, inak sa vzťah prechodí a rozpadne. Keď bezdetný pár žije v jednej domácnosti, polčas jeho rozpadu sú štyri roky. Keď majú svadbu a jedno dieťa, polčas rozpadu sa predlžuje na desať rokov. Ďalšie deti vzťah opäť predlžujú, každé zhruba o desať rokov. Vzťah na diaľku sa v protiklade s tým rozpadá väčšinou do pol roka.

Polčas rozpadu? To znie ako chémia.

Je to čas, za ktorý sa zo sto párov rozíde päťdesiat. Vzťahy majú obmedzenú trvanlivosť a zo všetkých parametrov ich najviac pohromade držia deti. Vzniklo to evolúciou. Láska je evolučná finta na zachovanie rodu.

Práve odovzdanie génov ďalším generáciám je hlavným biologickým programom všetkých živočíchov. Máme rozmnožovací pud, podoprený sexuálnou túžbou a láskou, ženám tikajú „materské hodiny“. A máme v sebe aj zakorenenú starostlivosť o potomkov a často sme schopní kvôli nim obetovať aj vlastný život... Takže keď to vo vzťahu hapruje, máme si zaobstarať deti?

Deti vzťah neopravujú, fungujú ako konzervant dobrých, ale aj zlých vzťahov. Takže ak máte skvelého partnera, je múdre si ho „zakonzervovať“ deťmi. Ak si partnerom nie ste istí, deti ho nenapravia. Takže najprv opraviť, potom konzervovať, nie naopak.

To by znamenalo, že keď deti vyletia z hniezda, manželstvo sa rozpadne, pretože ho už nič nespája.

Kríza „prázdneho hniezda“ sa, bohužiaľ, týka mnohých párov. Kedysi to bývala najťažšia kríza párov s deťmi. A bezdetné manželské páry? Pri nich je rozvodovosť maximálna už druhý rok po svadbe. Potom sa to relatívne upokojí a druhá a početne najhoršia kríza s vrcholom rozvodovosti prichádza u nich okolo tridsiateho roku manželstva. To je kríza stredného veku, keď majú partneri zhruba päťdesiat-šesťdesiat rokov.

Kríza stredného veku sa vraj týka viac mužov. Prečo?

Muž sa zastaví kúsok za polovicou svojho života, obzrie sa na uplynulý život a dôjde mu: „Za mnou nič a predo mnou už vôbec nič...“ A začne strihať meter od konca. Ženy to znášajú lepšie, nie sú také fixované na úspech a veľké ego.

Viac z rozhovoru sa dočítate v aktuálnom vydaní časopisu Téma.

menuLevel = 2, menuRoute = magazin/vztahy, menuAlias = vztahy, menuRouteLevel0 = magazin, homepage = false
25. apríl 2024 14:51