Bolo to, akoby mi vrazila facku. Na oplátku by som ju vrátil Otovi, tomu blbcovi, čo všetko tak nemožne skomplikoval.
„Tá naša noc pre mňa bola zásadná,“ usmiala sa na mňa Mirka. „Za celý svoj život som nepoznala chalana, ktorý by bol taký pozorný a dal si takú prácu s obstaraním darčeka k obyčajnému výročiu,“ pokračovala a akoby túžobne sa na mňa dívala.
„Prepáč, ale ten bol predsa pre Ivu,“ namietol som. „Pre moju priateľku. Pozri, Mirka, bolo to veľmi fajn a ty si neuveriteľne pekná a milá, ale ja som s Ivou desať rokov a toto bol môj prvý a zároveň posledný úlet,“ snažil som sa vysvetliť situáciu, ale ona sa tvárila, akoby azda bolo mojím úmyslom jej zalichotiť.
„Nemôžeme v tom pokračovať. Dáme si spolu kávu a rozídeme sa ako dvaja slušní ľudia, súhlasíš?“ navrhol som jej a ten úsmev sa jej z tváre vytratil.
„Toto mi nemôžeš urobiť!“ zvolala tak nahlas, až sa za nami pár ľudí otočilo.
„Chodím s Ivou,“ pripomenul som jej.
„Tak sa s ňou rozíď. Aj tak ju podvádzaš, tak čo je to za vzťah?“ rozčúlila sa a prudko vstala. Siahla po kabelke, ale ak som sa naivne domnieval, že sa urazí a pôjde domov, bol som naozajstný hlupák.
„Idem za ňou,“ oznámila.
„Nerob to. Nič tým nedosiahneš, len sa mi zhnusíš tak ako nikto pred tebou,“ prosil som ju zúfalo a ona sa skutočne na chvíľu zarazila.
„Tak teda dobre. Nepôjdem za ňou, ale ty mi dáš peniaze na kočík a výbavičku. A nebudeš robiť problémy, keď budem žiadať o zvýšenie alimentov,“ volala jednu nezmyselnú položku za druhou.
„Ty si tehotná?“ vysúkal som zo seba a počítal, koľko dní od našej spoločnej noci prešlo. Boli to presne tri týždne. Áno, Mirka pokojne mohla byť tehotná. A to zásadne menilo celú situáciu. Vytiahla z kabelky pozitívny tehotenský test a zem podo mnou sa prepadla definitívne.
Doma som bol nevrlý a podráždený. Odsekoval som Ive, všetko mi padalo z rúk, tak sa priateľka rozhodla radšej mi neísť na oči. Večer som pre to cítil výčitky svedomia a pomaly sa domotkal k pohovke, na ktorej sedela.
„Musím ti niečo povedať,“ rozhodol som sa to ďalej neodďaľovať. Vedel som, že Ivu stratím a bude to tá najbolestnejší strata, akú v živote prežijem. Lenže celý život tajiť plod hriechu a žiť dvojitý život nie je možné.
Snažil som sa obrúsiť už beztak hrozný fakt od zbytočných detailov, ale aj tak to bol pre Ivu šok. Bola bledá ako krieda, ale na moje prekvapenie nezačala kričať, nadávať a ani mi nebalila kufre.
„Musíme si s ňou nejako rozumne pohovoriť o tom, ako si to celé predstavuje ďalej. Je to chudera dievča, bude na dieťa sama. Nechcela by som byť v jej koži,“ prekvapila ma racionalitou odpovede.
„Ty sa so mnou nerozídeš?“ ubezpečoval som sa, že to množné číslo platí.
Nakoniec sme tú krízu ustáli. Okamih priznania bol pre mňa nakoniec odrazovým mostíkom, aby som sa z toho dostal. Mirka si totiž tehotenstvo vymyslela, aby ma od Ivy odtiahla. A ja som si uvedomil, že nie som nijaký mladý chumaj, ktorý môže bez zábran piť tak, že nevie, čo robí. Desaťročný vzťah sme po prežití krízy spečatili svadbou a dnes už máme na ceste aj prvého potomka. Svoju ženu budem celý život nosiť na rukách. Vďaka svoje hlúpej nevere totiž viem, že skutočné zlato nenosí pripnuté na hrudi, ale má ho zasadené hlboko vo svojom vnútri.
