Už ako dieťa ju nebavilo hrať sa s bábikami a časom si začala Janka uvedomovať, že téma materstva jej vôbec nie je blízka. „Keď žena povie, že nechce mať deti, je automaticky zaradená do kolónky divná, osamelá, nevie si nájsť muža, zatrpknutá...“ Pritom Janka nie je sama, priateľ je jej maximálnou oporou a zdieľa rovnaký názor. „S partnerom sme sa o deťoch vždy bavili tak teoreticky a hypoteticky, ale nikdy nie v tom zmysle, že o rok si spravíme bábätko, lebo už je čas, alebo že do 36-ky musím mať dieťa, pretože sa to tak vyžaduje. On ani ja sme nemali potrebu mať dieťa. Boli sme radi, že máme život, aký máme, že môžeme ísť, kam chceme, kedy chceme, že môžeme cestovať, venovať sa jeden druhému, alebo, naopak, každý ísť von sám so svojimi priateľmi.“
Citové vydieranie
Rodičia a najbližší priatelia podľa jej slov akceptovali jej názor. Stretáva sa však aj so zlými reakciami a narážkami od širšieho okolia a ľudí, ktorí ju nepoznajú. „Stalo sa mi, že sa ma na to pýtali aj na pracovnom pohovore. Stretla som sa aj s výčitkami, že niektoré ženy sú neplodné a nemôžu mať deti a túžia po nich, a ja dieťa odmietam. Takáto reakcie je citové vydieranie, keďže ja sa nemôžem cítiť vinná za ostatných ľudí a za to, čo sa im v živote deje.“
Nastavenie spoločnosti
Problémom je podľa čitateľky Janky aj nastavenie spoločnosti, v ktorej majú muž a žena svoje pevné miesto – muž nosí peniaze a žena sa stará o rodinu a domov. „Nie som feministka a ani sa nehrám na emancipovanú ženu, ktorá muža nepotrebuje. Potrebujem muža do svojho života a veľmi rada sa postarám o neho aj o domov. Problém dnešnej spoločnosti je to, že ľudia odmietajú akceptovať a prijímať názory iných ľudí. Myslia si, že ak je niečo zaužívané, tak to tak musí byť a fungovať u každého človeka, respektíve v tomto prípade ženy.“ Tiež bojuje s predsudkami, že ak si žena nepredstavuje s partnerom dieťa, nie je to ten pravý. „Ja tento názor nezdieľam, pretože pre mňa je rodina môj muž a ja ako základ, a čo bude v budúcnosti, ostáva v budúcnosti. Neznamená to, že ak nechcem s priateľom dieťa, tak ten partner je nevhodný a mala by som si nájsť iného.“
Čo ak raz...?
Janka sa riadi heslom, že najlepšie je žiť v prítomnom okamihu tu a teraz, a netrápi sa otázkami, čo ak náhodou po 40-tke zatúži byť mamou. „Pravidlo nikdy nehovor nikdy sa mi osvedčilo niekoľkokrát, ale zatiaľ tú túžbu nemám. Rada by som ešte cestovala, mala nové zážitky a skúsenosti, svadbu a spoločný život s partnerom. Či sa táto vízia časom zmení, alebo nadobudne iný obraz, momentálne neviem. Akceptujem sa taká, aká som, a nebudem si preto hovoriť, že som iná, divná a nezapadám. Ja si myslím, že mnoho žien cíti to čo ja, ale nehovoria o tom, lebo sa im nechce dohadovať a presviedčať okolie o tom, aký život majú momentálne vysnívaný. Ak v budúcnosti nebudem vychovávať dieťa, je to pre mňa v poriadku a moja osobná vec.“
