Vychovávam sama dve deti, desaťročného Tibora a šestnásťročnú Táňu. S manželom sme sa rozviedli pred piatimi rokmi, pracoval dlhodobo v Nemecku a dosť sme sa odcudzili, nakoniec mal snáď aj nejakú milenku. Teraz síce stále čiastočne žije v Čechách, ale príde napríklad len raz za mesiac alebo dva. Potom sa s deťmi stretáva, medzitým si s nimi väčšinou volá. Rozvod bol celkom pokojný, pre deti sa toho vlastne až toľko veľa nezmenilo - otec aj tak skoro nikdy doma nebol a akurát spolu telefonovali, píše idnes.cz.
Všetko fungovalo celkom bez problémov, až pokým si dcéra nenašla priateľa. Odvtedy chodí ako bez duše, nič okrem Patrika ju nezaujíma, začala kašlať na školu a dokonca do nej prestala chodiť. Veľa času trávi u Patrika, ktorému je devätnásť a stále býva u rodičov, aj keď pracuje. Teraz Táňa vyrukovala s tým, že by sa chcela k Patrikovým rodičom odsťahovať, nechať školu a začať pracovať. A že v lete by sa potom s Patrikom vydala na sezónne práce do Nemecka.
Mne to príde úplne šialené, aby skončila školu v druhej triede na strednej škole, veď dnes majú maturitu aj sekretárky a servírky. Bývalý manžel ma v tom ale veľmi nepodporil, vraj nech si dcéra vyskúša, čo je to život a práca. Neviem si teraz rady. Dcéra ako by moje argumenty nepočula, naše rozhovory stále častejšie končia hádkami a krikom. Na priame zákazy väčšinou reaguje presným opakom, takže sa bojím, že čím dlhšie sa o tom budeme dohadovať, tým viac mi bude chcieť dokázať, že na to má.
Poraďte mi prosím,
Terézia
Odpoveď odborníčky:
Dobrý deň, pani Terézia, vaša dcéra Táňa je vo veku, kedy je prirodzené, že sa zamiluje a láska je tzv. "nadovšetko". V tomto období je túžba tráviť so svojim priateľom čo najviac času pochopiteľná a rodina, alebo aj škola, idú často na druhú koľaj. Vnímam ale aj Táninu túžbu po väčšej samostatnosti a potrebu, aby bol jej vzťah vnímaný úplne vážne.
Myslím si, že by bolo dobré sa znovu porozprávať s Tániným otcom a spoločne sa pokúsiť nájsť cestu, ako budete k jej správaniu pristupovať. Pre dcéru potom bude jednoduchšie vyznať sa v tom, čo od nej obaja očakávate a čo si môže dovoliť. Kým Táňa nebude plnoletá, máte obaja za dcéru stále zodpovednosť a vy rozhodujete o tom, kde býva alebo či bude pokračovať v štúdiu. Do výchovy ale tiež patrí vedenie k samostatnosti a postupnému preberaniu zodpovednosti za vlastný život.
Spomínate, že pred týmto vzťahom ste spolu celkom dobre vychádzali. Rozmýšľam, či máte nejakú spoločnú záľubu alebo činnosť, ktorá vás predtým bavila, a bolo by pri nej teraz možné sa porozprávať nielen o vašom strachu, ale aj o dcériných potrebách. Skúste sa dohodnúť na pravidlách, ktoré budete môcť obe rešpektovať - na akých, to už záleží na vás (napr. Táňa síce bude stále bývať doma a chodiť do školy, ale víkendy môže tráviť s priateľom. Alebo keď si bude plniť svoje povinnosti počas roka, môže potom vycestovať na sezónne práce do zahraničia a pod.). Ak by sa vám spolu napriek tomu nedarilo hovoriť (a dohodnúť sa), skúsila by som sa obrátiť na skúseného terapeuta, kde by ste sa mohli v bezpečnom prostredí pozrieť na vaše problémy viac do hĺbky.
