Narodenie prvého dieťaťa podľa nej ničí rodičom šťastie viac než náročné životné momenty, ako sú nezamestnanosť, rozvod alebo dokonca partnerovo úmrtie, ako sa píše na idnes.cz.
Vo svojom výskume, ktorého závery zverejnil magazín Demography, sledovali Rachel Margolisová z oddelenia sociológie Univerzity v Západnom Ontáriu a Mikko Myrskylä z rostockého Planckova inštitútu medzi rokmi 1984 a 2010 cez dve tisícky nemeckých obyvateľov od doby, kedy boli bezdetní, prinajmenšom po dobu, kedy ich prvé dieťa dosiahlo dva roky. Respondenti odpovedali na jednoduchú otázku: "Ako ste spokojní so svojím životom, ak zohľadníte všetky faktory?" K dispozícii mali bodovaciu škálu od nuly, ktorá znamenala úplnú nespokojnosť, po desiatku, ktorá značila naopak úplnú spokojnosť.
Výskumníkom išlo o to, ako sa na pocite šťastia partnerov prejaví narodenie dieťaťa, ale priamo sa ich na to opýtať nechceli. "Hovoriť negatívne veci ohľadom dieťaťa je totiž spoločenské tabu, nedostali by sme pravdivú odpoveď," vysvetlili svoj prístup vedci. Ich cieľom bolo zistiť, prečo v mnohých rozvinutých krajinách dlhodobo klesá pôrodnosť a prečo je taký rozdiel medzi počtom detí, ktorý by ľudia podľa svojich slov chceli, a počtom detí, ktoré si nakoniec skutočne zaobstarali. Napríklad v Nemecku, kde výskum prebiehal, činí pôrodnosť už štyridsať rokov v priemere 1,5 dieťaťa na ženu.
Deti so sebou neprinášajú len šťastie
Odpovede účastníkov výskumu odhalili, že rozhodnutie, že si pár zaobstará prvé dieťatko, bolo u väčšiny respondentov a respondentiek spojené s pocitom šťastia a ten, ako sa blížil pôrod, ešte zosilnel. Na narodenie potomka však nereagovali všetky páry rovnako. Pocit šťastia si na rovnakej úrovni udržalo len tridsať percent z nich. Ostatní oteckovia a mamičky sa priznali, že v prvom a druhom roku dieťaťa úroveň ich spokojnosti klesla.
U 19 percentách dobrovoľníkov sa znížil pocit šťastia o celé dve jednotky, ako uvádzajú autori, u 17 percent dokonca o tri a 37 percent zaznamenalo pokles pocitu spokojnosti o jednu jednotku. V celkovom priemere to znamená pokles pocitu šťastia o 1,4 jednotky.
Veda pritom má tento pokles s čím porovnávať. Prvé dieťa vám totiž podľa výskumov z pocitu šťastia ukrojí oveľa viac ako očividne tragické udalosti. Napríklad rozvod vás podľa vedeckých štúdií pripraví o 0,6 jednotky pocitu spokojnosti a nezamestnanosť či partnerova smrť zhodne o jednu jednotku. Ak máme štúdii veriť, omnoho viac vás zasiahnu negatíva, ktoré so sebou nesú starostlivosť o prvé malé dieťa.
Miesto pospolitosti separácie a izolácie
Hoci výsledky tohto porovnania šokujú, hocikoho zrejme aj urážajú. Starostlivosť o dieťa, akokoľvek je milované, je náročným zásahom do života. V dnešnej spoločnosti je totiž spojená s pocitom spoločenskej izolácie a tá je hlavným vinníkom poklesu pocitu spokojnosti, vysvetľuje antropologička Helen Fisherová.
Podľa nej žilo ľudstvo skôr vo väčších komunitách, v širších rodinách a starostlivosť o malé dieťa neznamenala sociálne vylúčenie. V súčasnosti však áno. Rodičia malých detí delia od spoločenského života veľké dvere. "Keď ráno behám v parku, vidím skupinky mamičiek s kočíkmi, ako budujú miestnu pospolitosť, akú ľudskí tvorovia potrebujú. Lenže potom idú domov. Idú domov samé a strávia zvyšok dňa samé sa sebou," približuje Fisherová.
Antropologička tiež objasňuje, prečo vyznieva porovnanie s následkami rozvodu či úmrtím partnera tak nepriaznivo pre spolužitie s prvým dieťaťom. Zatiaľ čo v prvom prípade sa vám dostáva empatickej podpory od blízkych, spájať si starostlivosť o dieťa s negatívnymi následkami si nikto netrúfa, a preto sa čerstvým rodičom pomocnej ruky nedostane. "Keď sa rozvádzate, ľudia sa vám snažia pomôcť. Snažia sa vám pomôcť, keď prídete o prácu a robia, čo môžu, keď stratíte partnera. Keď však máte dieťa, nikto pomoc neponúka. Všetci sú v tom, že ste šťastní, " poznamenáva Fisherová.
Jedno a dosť
Práve negatívne skúsenosti s novou rodičovskou úlohou sú pritom podľa autorov štúdie zodpovedné za nízku pôrodnosť v mnohých vyspelých krajinách. Údaje z ich výskumu zreteľne poukazujú na súvislosť medzi poklesom spokojnosti počas prvých dvoch rokoch dieťaťa a rozhodnutím zostať pri prvom dieťati a nezakladať širšiu rodinu.
Z tých oteckov a mamičiek, ktorí vykazovali pokles pocitu šťastia o celé tri jednotky či viac, malo do desiatich rokov od šetrenia druhé dieťa len 58 zo sto. Naopak, v prípade páru, u ktorých bábätko hladinu spokojnosti neznížilo, sa s jedným potomkom neuspokojilo 66 párov zo stovky. Výsledky pritom boli nezávislé na výške príjmov, mieste narodenia či na tom, či boli páry zosobášené, a dokonca ani na pohlaví. "Z toho, čo to všetko obnáša mať dieťa, sa poučili obaja rodičia, ako otcovia, tak i matky," uviedla Myrskylä.
Záležalo naopak na veku a dosiahnutom vzdelaní. Pocit spokojnosti hral úlohu pri rozhodovaní o druhom dieťati najmä u párov starších ako tridsať rokov a u tých respondentov a respondentiek, ktorí mali za sebou viac než dvanásť rokov vzdelania.
Autori zdôrazňujú, že význam štúdie tkvie v tom, že preskúmava tabuizovanú spoločenskú otázku, ktorá má vplyv na nízku pôrodnosť. "Skúsenosť rodičov po prvom pôrode pomáha predvídať, koľko početná rodina nakoniec bude," hovorí Rika Myrskylä a dodáva, že výsledky výskumu by mali nájsť ohlas aj na politickej scéne: "Politici, ktorých trápi nízka pôrodnosť, by mali venovať pozornosť spokojnosti nových rodičov po narodení ich prvého dieťaťa. "
