Syndrómom jedináčikov sa odborníci zaoberajú už istý čas. Dokazuje to aj Štúdia zvláštnych a výnimočných detí z 19. storočia, v ktorej odpovedalo na otázky 200 respondentov. Dotazník sa zameral na sumarizáciu zvláštností jedináčikov. Až v 196 prípadoch opísali deti bez súrodencov ako nadmerne rozmaznané. Avšak podľa údajov zozbieraných v roku 2018 sú tieto presvedčenia iba nepodloženým výrokom a jedináčikovia nevykazujú žiadne vážne deficity. Výskum je odvodený zo staršieho prieskumu Toniho Falba, psychológa z Texaskej univerzity v Austine, ktorý ním dospel k záveru, že charakteristiky detí so súrodencami a bez nich sa nelíšia.
Jediný rozdiel bol v tom, že jedináčikovia mali silnejšie putá so svojimi rodičmi, v porovnaní s deťmi, ktoré mali súrodencov. Napriek ich silnej väzbe však často ľutujú, že vyrastali bez súrodencov. Súčasný výskum sa sústredil aj na kvalitu vzťahu rodič-dieťa a takisto na spôsob, akým dieťa zvláda komunikovať s rodičmi o dôležitých veciach.
Akí sú partneri?
Vzhľadom na to, že jedináčikovia sú vychovávaní samostatne, v období dospievania majú tendenciu nadobudnúť odlišné skúsenosti a rozvíjajú sa u nich iné vlastnosti. Každý z nás je individuálnou osobnosťou, no pri jedináčikoch môžeme badať aj určité typické vlastnosti. Čo teda môžete očakávať od partnera bez súrodencov?
- Chcú zostať v blízkosti rodičov
Väčšina jedináčikov má ozaj blízko k mame a otcovi, pretože im počas dospievania venovali prakticky všetok možný čas. Takýto vzťah môžu aj len s jedným z nich, no i tak vytrvá po celý ich život. Nebuďte tak prekvapení, keď najlepším priateľom vášho partnera bude jeden z jeho rodičov.
- Potrebujú viac času osamote
Práve kvôli tomu, že jedináčikovia trávia množstvo času sami, stihli si na to zvyknúť a vedia si takéto chvíle užiť. To znamená, že ako dospelí si potrebujú vyhradiť čas len pre seba. V ich prípade ide dokonca o nevyhnutnosť.
- Sú zneistení veľkou rodinou
Berte na vedomie, že jedináčikovia nie sú zvyknutí na veľké rodiny. Ak teda chcete svoju lásku predstaviť širokému príbuzenstvu, uvedomte si, ako ich tým môžete zaskočiť. Nie všetci totiž chápu systému fungovania vo väčších rodinách, a preto na nich netlačte a poskytnite im dostatok času, aby zapadli do vašej rozvetvenej famílie.
- Môžu byť neúmyselne sebeckí
Keďže ako deti nemusia brať ohľad na city súrodenca, chtiac-nechtiac sa môžu v niektorých situáciách správať sebecky. Nejde však o sebeckosť v zlom či hrubom zmysle, iba jednoducho nebudú myslieť vždy na vás. Pri rozhodovaní totiž neboli zvyknutí brať do úvahy názory alebo pocity iných ľudí – čo sa vie preniesť i do vzťahu.
- Sú nezávislí
Na rozdiel od detí so súrodencami, na ktorých sa v prípade nejakého problému mohli spoľahnúť, boli jedináčikovia odkázaní iba na seba. V detstve im chýbal povestný „parťák“, s ktorým by zvládali všetko spoločne či vymýšľali kadejaké hlúposti. A práve túto povahovú črtu si so sebou vezmú do svojho dospelého života. Jedináčikovia sú vďaka tomu prudko nezávislí, nasledujú svoje sny a dokážu sa o seba postarať každý deň bez toho, aby potrebovali pomoc inej osoby.
