Prečo ste sa rozhodli venovať práve téme vzťahov?
Pracujem aj ako terapeut individuálne s klientmi a vzťahy sú veľmi častou témou, s ktorou prichádzajú. Niekedy si to ani neuvedomujú, prídu s mnohými inými problémami, často aj zdravotnými a po hlbšej analýze sa odkrývajú nespracované alebo problémové vzťahy s rodičmi, deťmi, príbuznými, známymi či partnermi a tiež aj nesprávny vzťah k sebe samému. Pracovať na vzťahu k sebe a k druhým ľuďom robí náš život a naše vnímanie sveta krajším, lepším a šťastnejším. Milujem ten okamih, keď sa človek prestane cítiť ako obeť okolností a vzťahov, v ktorých je a pochopí silu, ktoré plynie z vlastnej zodpovednosti vo vzťahoch a slobody v tom, ako ich vníma. Tento prerod je pre mňa až posvätným okamihom a preto sa snažím toto poznanie posunúť čo najväčšiemu počtu ľudí.
Aké problémy v partnerstve zvyknete často riešiť na terapiách?
Je toho veľmi veľa. Od strachov, že stratíme partnera, žiarlivosť, cez problémy v pochopení rozdielov medzi mužmi a ženami, až po neschopnosť otvoriť sa a dôverovať partnerovi. Často sa stáva, že si ženy nájdu opakovane partnera, ktorý je k nim odmeraný, neprejavuje city a naviac ich podvádza. Zo začiatku tieto ženy zvyknú viniť mužov a majú presvedčenie, že vlastne toto správanie k mužom patrí. Z tohto bludného kruhu sa dokážu dostať von, len ak sa pozrú na vzťah k sebe. Potrebujú sa naučiť mať rady samy seba, veriť, že si lásku zaslúžia a prekódovať presvedčenia, ktoré o vzťahoch majú ako na príklad, že vzťah prináša utrpenie a že pre muža je daný vzorec správania sa typický. Na terapie mi chodí aj veľmi veľa mladých ľudí. Veľmi ma to teší, lebo vidím zmenu s prichádzajúcou novou generáciou. Odsledovala som však aj opakujúci sa negatívny vzorec. Mnohé maminky svojich synov vychovávali tak, že odmenou za dobré správanie je ich prejav lásky. A toto si muži nesú do svojich nových partnerských vzťahov. Majú pocit, že lásku si musia zaslúžiť a priťahujú si partnerky, ktoré im to zrkadlia. Títo muži potrebujú nájsť svoju mužskú silu, vzdať sa role poslušného chlapca ovládaného ženskou silou, aby mohli vznikať harmonické a rovnocenné vzťahy medzi mužmi a ženami.
Ako vnímate vzťahy vy?
Vzťahy sú veľkým nástrojom poznávania. Záleží na tom, kde sa vo svojom učení nachádzame. Podľa toho sa mení aj pohľad na ne, a tým sa menia aj rady, ktoré sa akoby stávajú v danom momente platnými pre prácu na vzťahoch. Vnímam, že je pre každého podstatné, aby si prešiel každým krokom. Najskôr sme obete, ktoré trpia kvôli druhým. Potom sa stávame tvorcami vzťahov a poznávame seba. Ďalej sa učíme prijímať druhých ako súčasť celku a nakoniec cítime, že sme celok. Vo vzťahoch sa vieme dopracovať k veľkému súcitu a láske voči komukoľvek a postupne aj k ľudstvu ako takému. Je to dlhá, krásna, no náročná cesta.
Ktoré vzťahy sú podľa vás najnáročnejšie?
Myslím, že to každý vníma individuálne podľa témy, ktorú aktuálne rieši v živote. Ale ak milujeme seba, odkrývame ilúzie, ktoré sme o sebe nadobudli a nedovolíme, aby sme si ubližovali nosením pseudokrívd, ilúziami viny, či nosením bremien druhých. Preto vnímam vzťah k sebe samému ako kľúčový a nedá sa pracovať na vzťahoch bez toho, aby sme pracovali aj na vzťahu k sebe. Život a situácie, ktoré zažívame, nám dookola ukazujú, čo potrebujeme poliečiť, až kým to nepochopíme. Objavujeme sebalásku, liečime si vzťahy s našimi predkami v minulosti, aby sme boli schopní vytvárať zdravšie vzťahy v budúcnosti. Ja vnímam aj ako veľkú tému partnerské vzťahy, ktoré majú svoje zvláštne postavenie v hierarchii vzťahov. Vyžadujú si neustálu prácu na sebe, ale aj na vzťahu samotnom.
Aký je váš partnerský vzťah?
S manželom sme spolu dvanásť rokov. Myslím, že nás naše okolie vníma ako ideálny pár. Nie raz som od svojich priateliek počula, aké to máme ľahké, keď mám „vedomého muža“. Ale v skutočnosti sme pár, ktorý tiež neustále musí na sebe pracovať a prešiel si množstvom kríz a problémov. Pravdepodobne nás spoločne čaká ešte veľa tém a práce na sebe. Je naozaj dobré, keď s partnerom máte spoločné vízie a rovnaký svetonázor. Navzájom sa podporujeme a dôverujeme si. Náš vzťah stojí na pevných základoch. Ale tiež sme si až príliš podobní, tvrdohlaví, temperamentní, s podobnými zraneniami a niekedy to u nás vyzerá ako talianske manželstvo. Sme si navzájom veľkými zrkadlami. Preto sme nútení stále hľadať cesty a spôsob, ako vzťah udržať živý a zároveň harmonický. V knihe Štastné vzťahy píšem rady, ktoré som sama na našom vzťahu vyskúšala a ktoré nám pomohli v tých ťažších časoch.
Článok pokračuje na ďalej strane