Muži a ženy sú odlišný živočíšny druh. To nie je len replika zo Samotárov ani obľúbený vtip na dámskej jazde, ale fakt. Fakt, ktorý nám spôsobuje množstvo nedorozumení, hádok, konfliktov, ba dokonca môže vyústiť až do stroskotaných vzťahov – nielen partnerských, ale aj s otcami, synmi, kolegami v práci či s kýmkoľvek iným mužského pohlavia. Mužský a ženský mozog skrátka funguje inak a je to podmienené historicky a biologicky. Muži boli milióny rokov lovcami, ženy zberačkami, každé pohlavie využívalo inú časť mozgu a iný spôsob fungovania. Dnes už síce nechodíme zbierať do lesa bobule ani loviť mamuty, no esencia mužstva a ženstva zostala rovnaká, len sa preniesla do kulís modernej doby. Aký je teda medzi nimi ten najzásadnejší rozdiel?
Lovci a zberačky
Mužský mozog je zameraný na cieľ. Keď je v móde sústredenia sa na jednu vec – ulov mamuta! Ulov mamuta!, nič okolo tak ľahko toto sústredenie neprerazí. Všetky ostatné vnemy mozog vyhodnocuje ako nepodstatné. Muž ide odniesť pohár z obývačky do kuchyne a je zameraný len na tento jeden úkon. Nič iné si nevšimne. My, ženy, máme naproti tomu tzv. skenovacie videnie. Pre nás je podstatné VŠETKO. Reagujeme na vizuál aj zvuk. Prejdeme sa po byte a vidíme dvestopäťdesiat vecí, ktoré treba urobiť. Všetko na nás rozpráva: aj mňa si všimni! Aj mňa! Nesieme pohár z obývačky, na prahu dvier sa zohneme po rozhádzanú hračku a zabudnutú ponožku, cestou do kuchyne si urobíme odbočku do koša na špinavú bielizeň a do detskej izby, kam vrátime hračku, pričom z izby odnesieme prázdny tanier, a ten spolu s pohárom položíme do výlevky. My, ženy, sme často presýtené podnetmi, no prerušenie aktivity, ktorú robíme, nás na rozdiel od mužov nejako mimoriadne nevyrušuje. Sme naučené skákať z jednej činnosti na druhú alebo z jednej témy na inú a naspäť, veď to určite dôverne poznáte. Ale muži sú však zameraní na jeden konkrétny cieľ a skákať z jednej veci na druhú pre nich znamená omnoho viac námahy. Vďaka nášmu skenovaciemu videniu si my, ženy, prirodzene prepájame v hlave – no, všetko so všetkým (preto si koniec koncov v živote tak veľmi ľahko kadečo domýšľame!). Muži potrebujú jasné zadanie, jasný cieľ. Konkrétny príklad z môjho života – nedávno som potrebovala poslať obálku. Môj muž mieril na nákup a keďže pošta sa nachádza hneď vedľa obchodu, hovorím si, že by ju mohol poslať, keďže pošta je po ceste. Obálku som položila na komodu v chodbe na nákupnú tašku. Keď sa muž vrátil z obchodu, pýtam sa ho: „Poslal si tú obálku?“ A on na to: „Akú obálku?“ Nie, samozrejme, neposlal ju. Zložil ju z nákupnej tašky a šiel na nákup. Pre nás ženy je obálka položená na komode formou komunikácie. Tam je obálka, ideš do obchodu, máš to cestou, tak je pochopiteľné, že to odnesieš. Muži však majú tunelové vnímanie – vidia iba to, na čo sa práve sústreďujú. Môj muž bol nastavený, že ide do obchodu, to bol jeho cieľ. A keďže som ho o to výslovne nepožiadala, akúsi obálku si na odchode ani nevšimol a už tobôž mu nenapadlo, že by ju mal aj poslať.
