Čo je najväčším mýtom vo vzťahoch?
Okrem klasických nezmyslov, že sa k sebe niektoré znamenia zverokruhu hodia viac a iné menej, má každá fáza vzťahu svoje vlastné mýty. Napríklad, že sa dlhodobí partneri začnú skôr či neskôr podvádzať alebo že po dvoch, siedmich a ktovie koľkých rokoch musí prísť kríza. To sú veľké omyly. Z rozprávok a romantických filmov sme si hlavne osvojili dva nezmyselné vzťahové vzorce: po prvé, že musím nájsť svoju „druhú polovičku“. Preto tie rozbité srdiečka a predstava, že len s tým druhým budeme kompletní a šťastní. A po druhé, že pravá láska je len jedna. Láska predsa nie je pravá alebo ľavá, a už vôbec nie je jedna. Tá proste je.
Spolupracujete so Servisom vzťahov, projektom neziskovej organizácie Women for Women, ktorý sa snaží zachraňovať rozpadajúce sa vzťahy a manželstvá. Čomu pripisujú, že polovica sobášov v Česku sa končí rozvodom?
Dôvody sú, samozrejme, vždy individuálne, no keď to preženiem – chceme od jedného človeka to, čo skôr zaobstarávala celá dedina. Aby bol vášnivý milenec, dobrý kamarát, starostlivý manžel, poriadny chlap aj nežný rodič. Pritom také kvality sa vzájomne negujú. Je veľmi zložité byť a zostať človekom, ktorý napĺňa oba póly – vášnivosť aj zodpovednosť. Ide to, ale chce to naozaj konštantnú prácu na sebe. Nemôžeme chcieť zábavu a vzrušenie a zároveň pocit istoty a bezpečia.
Prečo nie?
Každá fáza vzťahu má inú dynamiku. V prvotnej, ktorej sa hovorí symbiotická, sme najviac zamilovaní, doslova jedno telo a jedna duša. Hormóny pracujú na plné obrátky, máme ružové okuliare, motýliky v bruchu a silnú sexuálnu túžbu. V druhej, diferenciačnej fáze, ktorá prichádza zhruba po jednom roku až dvoch rokoch, sa na partnera začíname pozerať viac kriticky a zhodnocujeme, či ho stále milujeme, aj keď krčí zubnú pastu uprostred a občas mu páchnu nohy. V tretej fáze, ktorá sa nazýva komitujúca, sa nám do tela uvoľňujú iné hormóny ako na začiatku – medzi partnermi vzniká pevné puto. Vytvárame si záväzky, berieme si hypotéky a plodíme deti. Problém je v tom, že ľudia často zamieňajú zamilovanosť s láskou a chcú zostať len v prvej fáze. Vzťahy im tak nevydržia dlhšie ako rok a potom idú hľadať ďalej. Hovorím im feťáci lásky – chcú stále zažívať ten opojný pocit zamilovanosti.
Čo vo vzťahoch najčastejšie nevieme?
Nedokážeme spolu hovoriť o tom, ako sa cítime. Nedokážeme prežívať svoje emócie a pracovať s nimi. Bojíme sa konfliktov, ktoré zamieňame s hádkami a obviňovaním. Síce hovoríme o tolerancii a učíme sa robiť kompromisy, ale to pre mňa znamená ústupky. Keď niekoho tolerujeme, vlastne mu dávame najavo svoju povýšenosť a nadradenosť. Bol by som radšej, aby sme sa rešpektovali a vytvárali dohody.
Čo si pod tým mám predstaviť?
Vo vzťahu je absolútne zásadná určitá emočná inteligencia, keď poznám sám seba, mám sebareflexiu a viem, že emócie, aké vo mne ten druhý alebo daná situácia vyvolávajú, sú len moje pocity. Môžem tak povedať: „Toto sa vo mne deje a nepáči sa mi to. Môžeš mi s tým nejako pomôcť?“
Nie je však jednoduché ísť s kožou na trh. Čo keď na to protistrana nepristúpi?
S tým musíme počítať. Je potrebné mať odvahu, ale väčším rizikom by bolo vôbec to neriešiť. Ako dospelý človek musím niesť zodpovednosť za dôsledky svojich činov. Takže ak vedome bojkotujem, o čo ma partner žiada, musím počítať aj s následkami. Napríklad že ma ten druhý opustí. Nemusí to zájsť tak ďaleko. Ak si pár sám nevie rady, je dôležité sa nebáť a ísť si spoločne po pomoc k odborníkovi. Keď vás bolí zub, tiež idete k zubárovi. So vzťahom je to rovnaké. Je to vedomá práca oboch partnerov, ktorá sa nikdy nekončí. Neustále zdieľanie a komunikácia, ktorá nie je len o slovách. Len láska nestačí.
Aký vplyv majú na vzťahy sociálne siete?
Pozitívne aj negatívne. Je to len nástroj, ktorý sa ešte len učíme používať, úplne by som ho nezatracoval. Na jednej strane nás sociálne siete veľmi priblížili, na druhej strane si vďaka nim nechávame otvorené pomyselné zadné vrátka pre iných ľudí. Podľa americkej štatistiky udržujeme na internete intímny vzťah dokonca s tromi až ôsmimi osobami zároveň. Často opakovaným negatívom sociálnych sietí je aj to, že vytvárajú ilúzie a podporujú mýtickosť dokonalých ľudí, ktorí žijú v úžasnej realite a ideálnych vzťahoch. No už nevidíme, ako vyzerajú ráno po prebudení, že tiež majú občas akné a pohádajú sa s partnerom. Na naše vzťahy to potom vytvára nereálny a zbytočný tlak.
Nevery, finančné záležitosti, odcudzenie, to sú evergreeny partnerských problémov. Sú nejaké témy, ktoré páry riešia nové?
Súčasnosť je skvelá v tom, že ľudia o psychológii už veľa vedia a idú tak viac dovnútra do seba, lepšie sa poznajú. Uvedomujú si napríklad svoje traumy a vzorce prevzaté z rodiny a snažia sa ich riešiť. Veľa sa objavuje téma hodnôt. Ženy už nepotrebujú muža, aby ich uživil, to zvládajú samy, je pre ne však dôležité, aké vyznáva hodnoty. S pármi diskutujeme aj o nových formách vzťahu – či zostávať v monogamii, alebo skúsiť vzťah otvoriť a prejsť napríklad do polyamorie. Častou témou je aj singlovstvo, keď sa nebojíte byť sama. Buď preto, že vám to skrátka vyhovuje, alebo si len chcete počkať na kvalitného partnera – nepotrebujete byť s niekým za každú cenu.
Dnes sú veľmi populárne online zoznamky. Naozaj uľahčili nadväzovanie vzťahov? Alebo ich, naopak, sťažujú?
Opäť je to dvojsečné. Online zoznamky môžu byť v dnešnom globalizovanom svete skvelým spôsobom, ako nájsť partnera. Zároveň však môžu vytvárať ilúziu nekonečnej ponuky. Nevyšlo to s jedným, pôjdem teda s druhým, tretím, piatym... Kvalitu partnera však preverí až čas a rôzne skúšky počas vzťahu. Len si musím dopriať luxus to s ním skúsiť. Musím si však uvedomiť, že skrátka nemôžem chcieť dokonalého partnera. Ten neexistuje. Keď sa napríklad rok snažím nájsť svojho princa a on sa stále neobjavuje, sú moje nároky možno naozaj vysoké a mala by som v niečom ubrať. Je dôležité neustále pracovať so svojimi emóciami a viesť vnútorný dialóg.
Na čo by sme sa pri výbere partnera mali zamerať?
Zo začiatku musí na prvom mieste zafungovať biochémia. Budúci partner nám musí voňať, fyzicky nás priťahovať. Prírodu neoklameme. A hneď za tým je autenticita. Len čo jeden z dvojice hrá nejakú rolu, štylizuje sa do niekoho iného, než kým naozaj je, je to zle. Čo platí aj o fotkách na zoznamke a sociálnych sieťach. Samozrejme, že na rande chce každý vyzerať skvele a našuchoriť si trochu perie je v poriadku, ale má to byť moje perie. Nepožičiam si sexy šaty od kamarátky, keď to nie je môj štýl a budem sa v nich cítiť neisto. Pravda aj tak skôr či neskôr vyjde na povrch. Buďte preto prirodzená a svojská. A to istého si všímajte aj na náprotivku.
KTO JE?
Jan Vojtko (45)
Párový a individuálny terapeut. Absolvoval výcviky v kognitívno-behaviorálnej terapii a schématerapii. V prípade potrieb klientov využíva aj bodyterapiu, respektíve terapeutickú prácu s psychosomatikou. Okrem terapii sa venuje aj vzdelávaniu dospelých vo všetkých možných formách. Spolupracuje s projektom Servis vzťahov (servisvztahu.cz), ktorý sa osvetou a vzdelávaním snaží zachraňovať rozpadajúce sa manželstvo a partnerské vzťahy. Prednáša spoločne s duom Ester a Josefina, ktoré organizujú besedy Terapia zdieľaním. Píše knihy pre deti i dospelých. Jeho poslednou je kniha Vztahy a mýty (2020).
