4 otázky pre psychologičku z manželskej poradne Katarínu Hatrákovú:
Ktoré sú najčastejšie signály, že pár by potreboval terapiu?
Keď začnete pociťovať, že ten, s kým žijete, je zrazu úplne iný než vy a už vám vôbec nerozumie. Že sa postupne vzďaľujete, neviete sa zhovárať. Už v tejto fáze treba riešiť a nečakať, kým sa problémy prehĺbia. Väčšinou však páry prvotné signály odignorujú. Keď už sa začnú vzájomne zraňovať, alebo napríklad i podvádzať, treba zvážiť aj terapiu jednotlivca. Občas sa stáva, že ten, kto na začiatku vyzerá, že je obeťou, je v skutočnosti tyranom. Niekedy môže byť aj nevera volaním o pomoc.
Čo ak jeden terapiu chce a druhý na ňu ide z donútenia? Má to zmysel?
Už to, že tam prišiel, je, samozrejme, dobré znamenie, pretože by sa len tak niekým, na kom mu vôbec nezáleží, zmanipulovať nenechal. Treba však zistiť, ako na tom obaja partneri sú – či sú za vzťah aj odhodlaní obaja bojovať.
Ako prebieha terapia?
Počas stretnutí sa snažím pár viesť v dialógoch, prísť spoločne na podstatu problému a aj to, ako by sa dal riešiť, tak, aby to obom vyhovovalo. Párom dávam rôzne cvičenia, „hry“, domáce úlohy, ktoré môžu mnohé veci odkryť.
Prečo sa Slováci psychológov a vzťahových poradní „boja“, a Američania vyhľadávajú odborníkov bežne?
Tieto rozdiely sú kulturálne závislé, vyplývajú z mentality, možno z náboženstva. My sa skrátka viac hanbíme a máme predsudky. Radšej sa zdôveríme tomu, koho dobre poznáme, hoci rady od niekoho, kto má k nám nejaké citové alebo rodinné väzby, nemusia byť vždy tie najsprávnejšie. V Amerike, kde rodiny žijú od seba stovky kilometrov, niečo také nie je vždy možné, a tak sa ľudia častejšie zdôverujú práve terapeutom.
4 otázky pre koučku Janette Šimkovú:
Pre aké najčastejšie problémy vás klienti vyhľadajú – aké sú najčastejšie problematické situácie?
Všeobecne sú to komunikačné problémy – partneri sa skôr pohádajú, ako by sa vôbec začali rozprávať. Veľa partnerských problémov sa prehĺbi v období, keď deti odchádzajú z domu, keď zistíme, že nás s manželom už nič nespája a predstava, že s ním mám prežiť ešte ďalších X rokov, je hrozná. V období stredného veku všeobecne začnú ľudia bilancovať a hodnotiť, a keď zistia, že niektoré veci už „nestíhajú“, snažia sa to hodiť práve na partnera. Ďalšia opakovaná situácia je, že v istom životnom období zistíme, že sme už niekto iný, ako sme boli pred desiatimi rokmi, že sme sa vyvinuli, posunuli a že partner nám už nevyhovuje, možno nestíha. Mala som dokonca pár, v ktorom si partner uvedomil, že už svojej partnerke nestačí a nemá jej čo dať, a napriek veľkej láske ju chce pustiť ďalej...
Stáva sa, že sa pár po stretnutiach rozíde?
Stávajú sa aj také veci. Ľudia počas stretnutí zistia a potvrdia si, že už sa k sebe nehodia a že by to pre oboch bolo ďalej už iba trápenie. Úspech je, ak sa s tým obaja dokážu vyrovnať a rozídu sa ako slušní ľudia, ktorí sa v budúcnosti budú môcť normálne stretnúť, bez negatívnych emócií.
Majú Slováci stále voči koučom, psychológom a terapeutom predsudky? Prečo je to tak?
Jasné, majú. Ľudia stále nevedia, čo majú od týchto pomáhajúcich profesií očakávať. Hanbia sa, že nevedia svoj problém vyriešiť sami, návštevu kouča či psychológa považujú za osobné zlyhanie a často idú radšej k veštici...
Kedy by sa mal pár radšej rozísť?
To je veľmi ťažké povedať, každý vzťah je úplne iný. Ale všeobecne asi vtedy, ak máte pocit, že sú medzi vami neprekonateľné rozdiely. A vtedy, ak viete, že vaše city voči partnerovi sa zmenili. Nie je fér zostávať s niekým, voči komu vaše city ochladli. Samozrejme, po desiatich a viac rokoch vzťahu nemožno očakávať šialenú zamilovanosť. Treba si však položiť otázku – starala by som sa o svojho partnera, keby sa mu niečo stalo? Úplne prirodzene, z lásky, a nie z povinnosti? Odložila by som kvôli nemu kariéru a svoj život? Ak áno, tak je jasné, že vo vzťahu je stále tá hlboká emócia, aká tam má byť. Ak nie, asi treba odísť z kratšej cesty.
