Možno sa aj vám čoraz častejšie stáva, že sa porovnávate s inými. S kolegyňou, ktorá chodí do práce vždy pozitívne naladená a všetci ju majú radi. So spolužiačkou, ktorú síce vidíte len raz za pár rokov, no na Facebooku na vás vyskakujú príspevky, na ktorých krásne opálená medituje na pláži niekde v Indonézii. S kočkou z fitka, ktorá má dlhšie nohy, chudší pás než vy, a pritom sa vôbec tak nenamaká. So susedou, ktorá má fešného chlapa, ktorý jej každú sobotu umyje auto, a ona má vždy tak super nalakované nechty. S influencermi, ktorí vám dávajú tipy na to, ako žiť, jesť, na akom aute jazdiť, aké oblečenie nosiť, z akej ekofľaše piť, aké knihy čítať. Aby ste sa vôbec počítali za „povšimnutiahodnú“. Niekedy sa cítite naozaj zle a pýtate sa, kde robíte chybu.
Vlastne možno nikde. Taká je doba. Núti nás chcieť neustále viac, lepšie a novšie. Lenže sa môže stať, že nám na duši naozaj nie je dobre a robí to s nami veci, ktoré môžu mať vplyv na náš vlastný život. Napríklad tak, že sa z nás stane telom aj dušou „hejterka“. Hejter je ten, ktorý všetko ofrfle a okomentuje zásadne negatívne. Nepraje. Závidí. Robí tak nielen verejne, v komentároch k príspevkom a klame zdaním, že mu vôbec nezáleží na názore ostatných. Hejtom žije aj vnútri.
„Podieľame sa na tom všetci, ktorí na sociálnych sieťach sme. Sociálne siete sú nastavené tak, že využívajú prirodzenú ľudskú vlastnosť porovnávať sa s ostatnými. No zatiaľ čo kedysi sa ľudia porovnávali len s tými, ktorých mohli reálne stretnúť alebo poznať, teraz sa porovnávame s celým svetom. A to je súťaž, v ktorej sa nedá vyhrať. Je na rozhodnutí každého z nás, či chceme túto hru hrať a či si dokážeme udržať nadhľad. To, ako sa ľudia prezentujú na sociálnych sieťach, je ich verejný obraz. Je to len malá časť reality, ktorú skutočne žijú,“ radí koučka Zora Inka Grohoľová, ako odlíšiť štylizáciu od skutočnosti.
Čo je závisť a kde sa berie?
Po latinsky je to invidia, čo znamená pozerať so zlým úmyslom. „Závisť je vlastne túžba po niečom, čo má niekto iný a niekedy by sme možno boli schopní urobiť zlé veci,“ myslí si psychologička Silvia Langermann, ktorá sa aj ako koučka a lektorka zaoberá touto emóciou veľmi často. „Nízke sebavedomie a závisť spolu aktívne súvisia. Je skvelé, že niekto vyhľadá odborníka, aby tak urobil prvý krok k zlepšeniu svojich pocitov zo seba. Osvojenie si koučingových zručností mne samej veľmi pomohlo zbaviť sa závisti. Pracujem s počiatočnou závisťou tak, že ju premením na motiváciu,“ radí, ako negatívne pocity rozmeniť na drobné a využiť vo svoj prospech, odborníčka.
V redakcii sme sa zhodli, že občas tiež žiarlime. Na krásne husté vlasy, na pleť bez mejkapu á la ráno som sa zobudila a som krásna. Určite by sme však tie krásne husté vlasy dotyčnej nevyšklbali. Občas aj okomentujeme nejakú fotku na Instagrame, ale dokážeme pochváliť krásnu babu! A trošku „oklepať“ nejakú tú „nevkusníčku“...
A je to tak – závidíme väčšinou rovnakému pohlaviu. „Muži si závidia iné, než si závidia ženy. U žien je to výzor, rodina, vzťah a u mužov väčšinou peniaze, postavenie, pozícia a podobne. Nie je to však úplne pravidlo, určite si aj my ženy dokážeme závidieť pracovnú pozíciu a muži si dokážu závidieť vzhľad. Ženy hovoria s kamarátkami častejšie o tretích osobách, ktoré sa snažia ohovoriť, a muži si závisť riešia so sebou. No ak ide o konanie zo závisti, vedia byť zákerné rovnako ženy, ako aj muži,“ hovorí na základe skúseností psychologička Silvia Langermann.
Ako sa s tým vyrovnať?
Čo spôsobuje, ak sa „zožierame“ príliš často závisťou a v čom to môže mať korene? „Dôvodom môže byť osoba v približne rovnakom veku, ktorá nám zrkadlí, že niečo nerobíme správne. Môže byť pre mňa vzorom a my tak podvedome konfrontujeme svoj život a schopnosti: ako by som to mohla robiť aj ja, keby som bola ,dosť‘ šikovná. Závidíme ľuďom, ktorí nám ukazujú, že naše ,nedá sa‘ sa vlastne dá,“ myslí si koučka Zora Inka Grohoľová.
Každý z nás dokáže niečo iné, a preto nie je namieste neustále sa porovnávať s ľuďmi, ktorí sú na prvý pohľad ukážkoví v oblasti, ktorá skrátka nie je našou doménou. „Niekedy si možno idealizujeme ľudí a vzťahy, ktoré na prvý pohľad vyzerajú perfektne. A mnohokrát je to úplne inak. Úspech a krása iných ľudí s nami predsa nesúvisia,“ hovorí Silvia Langermann.
Koučka Zora Inka Grohoľová však dodáva, že porovnávať sa s inými môžeme využiť aj ako príležitosť nájsť motiváciu a inšpiráciu na sebazdokonaľovanie. „Keď vyjdem z porovnania ako ten ,lepší‘, mozog reaguje pocitom odmeny, keď som ten ,horší‘, mám pocit ohrozenia. Tento pocit je nepríjemný a každý by sa mu chcel vyhnúť. Porovnávanie však môže byť aj pozitívne, môže inšpirovať, ťahať nás, aby sme sa zlepšovali a aby sme mali vysoké ciele.“
SOS balík, ako VYBLOKOVAŤ závisť podľa koučky
Skvelým spôsobom, ako využiť túto emóciu vo svoj prospech, je obrátiť sa do svojho vlastného vnútra a pracovať so sebou. Ako na to? Koučka Zora Inka radí:
Položte si otázky, ktoré vám môžu pomôcť vyrovnať sa so závisťou a zvýšiť pocit vlastnej hodnoty:
- V čom ma osoba, ktorej závidím, inšpiruje? V čom by som sa mohol/mohla pokúsiť byť ako on/ona?
- Čo by iní ľudia mohli závidieť mne?
- Za čo som v živote naozaj vďačná?
- Za čo môžem byť vďačná práve dnes?
- Za čo ma ľudia najčastejšie chvália?
- Komu som za posledný mesiac pomohla alebo zlepšila deň?
- Čo si ľudia na mne vážia?
- Za čo ma naposledy niekto ocenil?
- Za čo by som ocenila sama seba za posledný týždeň?
- Aký bol môj najväčší úspech v živote?
- Na čo som v živote naozaj hrdá?
- V čom som lepšia ako 5 ľudí, s ktorými trávim najviac času?
- Čo dokážem, čo som pred 5 rokmi ešte nevedela? V čom som sa zlepšila?