Dlho bol byt nad nami prázdny, pretože jeho majiteľ odcestoval za prácou do zahraničia. Asi pred dvoma mesiacmi sme však zaregistrovali zmenu v podobe mladého páru. Dokonca sa nám prišli predstaviť, čo pri podnájomníkoch nebýva zvykom. Erika a Juraj sa spoznali na vysokej škole v Prešove, ktorú v lete skončili, a do hlavného mesta sa presťahovali za prácou. Už pri prvom stretnutí som si všimla, ako to medzi nimi iskrí. Juraj totiž z Eriky nevedel spustiť ruky a ona sa k nemu stále túlila.
Hneď v prvý večer, ako sa mladí nasťahovali, sme počuli, že sa novú životnú etapu rozhodli poriadne osláviť. Po hlučnej zábave s kamarátmi nasledoval ešte hlučnejší sex. Obaja s mužom sme sa zobudili na výkriky, vzdychy a rytmické vŕzganie postele. Zvuky išli z miestnosti nad nami, a keďže bola noc a všade ticho, ešte viac sa znásobili. Najskôr nás to pobavilo. No podnájomníci to začali praktizovať každý druhý deň. A to sa nám už prestalo páčiť.
Neželaná zvuková kulisa
Susedia sú totiž až veľmi náruživí. Niekedy nás zobudia o pol šiestej ráno, inokedy máme zvukovú kulisu pri večeri, ale najčastejšie večer po desiatej, keď sa chystáme spať. To začalo zasahovať aj do nášho intímneho života. Aj keď sme sa s mužom chceli milovať, väčšinou v tom najlepšom nás vyrušilo susedino hlasné prežívanie sexu. Keď sa to takto zopakuje niekoľkokrát za sebou, aj ten najviac pohodový človek na svete by mal čo robiť, aby mu nepraskli nervy. A to nepočítam prípady, keď u nás spali kamaráti alebo niekto z rodiny a my sme ráno museli vysvetľovať, že tie zvuky nešli z našej spálne.
Odkaz na dverách
Priznám sa, že také niečo som doteraz ešte nezažila, a to mám za sebou aj život v internáte. Naši susedia sú ako zvieratá. Obaja pri sexe doslova revú, častujú sa rôznymi neslušnými slovíčkami... Je mi to trápne aj rozpisovať. S mužom sme už boli odhodlaní, že keď ich stretneme na chodbe, tak im dohovoríme, ale keďže ide o chúlostivú vec, vždy sme stratili odvahu. Navyše vyzerajú na prvý pohľad veľmi „luxusne“ – pekne sa obliekajú, sú vždy dokonale zladení a upravení. „Napíšme im anonymný odkaz a prilepme ho na vchodové dvere, aby sme mali istotu, že si ho prečítajú,“ navrhol manžel a ja som súhlasila. Tak sme vymysleli tento text: Milí naši náruživí susedia z 8. poschodia! V záujme zachovania dobrých vzťahov obmedzte, prosíme, vaše prejavy počas milovania na minimum. Ovládať sa nevedia iba zvieratá, tak hádam vy ste na trochu vyššej úrovni.
Po troch dňoch papier zmizol, ale za ten čas tam stihli ďalší susedia ešte dopísať dodatky, čiže sme vyvolali takú menšiu papierovú diskusiu. Podstatné však je, že už týždeň je nad nami ticho – uvidíme dokedy.
