Mám sestru, ktorá má v kuchyni svojho maličkého bytu tabuľku s nápisom – Yes, I am single. No, I am not available. Teda je slobodná, je bez záväzkov, ale muža nehľadá. Ani po ňom netúži, ani jej neslzia oči, keď vidí zamilované páry, ktoré sa k sebe túlia v kine, v kaviarni, vlastne kdekoľvek. Má za sebou niekoľkoročný vzťah so ženatým mužom. Ten sa celý čas „už-už rozvádzal“, manipuloval ňou, využíval ju, no prosto, zažila s ním všetky tie klišé, ktoré sa so ženatým mužom dajú zažiť. A teraz má potrebu nájsť svoju stratenú dôstojnosť. Chce zistiť, čo ju vlastne baví, chce čítať, chodiť do kina, do divadla, na výlety, tak ako všetci ostatní. Pretože posledné roky svoj voľný čas podriaďovala voľnu ženáča, trávila ho výlučne vo svojom byte, vo svojej posteli, alebo čakajúc v nejakej hotelovej izbe v meste, kde mal on konferenciu. Lebo to bol obchodník farmaceutickej firmy. Celý príbeh je o to horší, že nie ona našla silu ukončiť ten nerovný vzťah, ale urobil to on. Vraj už nemá to svedomie klamať svojej rodine. No, charakter, čo vám poviem. Sestra je spokojná, svoj život má vo svojich rukách, pekne pomaličky sa nadychuje a jediné, čo ju obťažuje, je jej okolie, ktoré sa neustále pýta, či už teda má nejakého frajera. Lebo tesne pred tridsiatkou je to povinnosť, máme to tak nejako zakódované. Nie, nie je. A poznáme aj dôvody, prečo sú ženy dobrovoľne bez partnera.
Lebo chcem v pokoji vychovať svoje deti
Stane sa to, čo je bežné. Rozídete alebo rozvediete sa, spolu s deťmi začnete fungovať v inom režime a na nového muža nemáte ani pomyslenie. Často najmä kvôli deťom. Ak si tie prešli zmenou nie najľahšie, máte potrebu ich chrániť, vytvoriť zázemie, v ktorom sa budú cítiť isto a bezpečne. S novým chlapíkom, do ktorého je mama zbláznená, to veľmi nejde. Mám kamošku, ktorá zo strachu z toho, že ju s dieťaťom už nikto nebude chcieť, skočila po rozchode s otcom svojho syna rovnými nohami do vzťahu s totálnym idiotom. Nepracoval, flákal sa, žil z jej peňazí, ale chcel jej riadiť život. Najskôr sa jej to páčilo, brala to ako signál, že mu na nej záleží, až po čase zistila, že je to ukážkový manipulátor. Paradoxne ju na to upozornil exmanžel, ktorý to diagnostikoval cez syna, a skončilo sa to dobre. Upratala si v sebe, zistila, že už dávno neplatí: „nemáš muža, nemáš pravdy“, a dnes žije spokojný život. Sama. Venuje sa práci, svojmu osemročnému synovi a nemá chuť ani energiu si do života vpúšťať ďalšieho muža. „Nie je to definitívne,“ hovorí mi, keď sa na to pýtam, „o pár rokov môže byť všetko inak. Ale teraz chcem byť sama, tak sa cítim komfortne.“ Niektoré máte po rozvode také rozorvané nervy, že svoj domov, kde ste len vy a deti, považujete za ozdravnú oázu pokoja. „Možno tam chýba niekto, kto vie, čo treba robiť, keď nejde kotol. Ale radšej sa s tým popasujem sama v pokoji, akoby som mala žiť v dusne, ktoré bolo naším spolubývajúcim roky,“ tvrdí mi kolegyňa a o tom, že by ešte mala žiť s mužom v spoločnej domácnosti, nechce ani počuť: „Kompromisov som za svoj život urobila už priveľa.“
Lebo si chcem robiť veci po svojom
V dobre fungujúcich pároch sa plánuje spoločne. Čo s peniazmi, ktoré ostanú po zaplatení všetkých účtov, čo s víkendom, ktorý prichádza, na ktorý film do kina sa nám chce a na ktorý nie. Je čoraz viac žien, ktorým to množné číslo lezie na nervy. Tá zaužívaná predstava, že žena je šťastná, keď spolu s mužom robia všetko spolu, už dávno nie je aktuálna. Keď spolu dvaja zdieľajú účet v banke, účet na Spotify, keď robia všetko spolu... To už dávno nie je pravda. Moja suseda Zora žije sama práve vďaka tomu, že každý muž po nejakom čase doslova ohrozoval jej osobnú slobodu: „Už len otázka, kto ti volal, ma privádzala do šialenstva. Nie je to moja vec, kto mi volá? A nemala som rada tie povinné jazdy, rodinné oslavy všetkých malých detí, tiet a strýkov... Rada trávim víkendy v prírode a namiesto toho som sedela v obývačkách so zlým vzduchom a tlačila do seba presladené torty.“ Niektoré milujeme pyžamové dni pred telkou, niektoré sa chceme celú sobotu len tak flákať po obchodoch a zájsť na kafe s kamoškou. Nie každý muž je ochotný takéto niečo akceptovať.
Lebo sa mi nechce predstierať vzťah
Poznáte tie páry. Na verejnosti ako hrdličky alebo minimálne veľmi fajn dvojka, doma problémy, problémy, problémy. Mala som kamarátku, trápili sa s mužom vo vzťahu už druhý rok. Tak nejako sa každý uberal hodnotovo iným smerom, nechceli si to priznať, hádali sa, prestali si vážiť jeden druhého, no nedokázali ísť od seba. Raz to bol nástup dcéry do prvej triedy, raz mamina vážna choroba, pre ktorú odkladali rozchod. Tak dobre by im bolo každému zvlášť. Mnohé vieme, že zo vzťahov sa neodchádza jednoducho. Hlavne po dlhšom čase, keď sú zainteresované aj rodiny. Takže, ak nemáme stopercentnú istotu, že toto je ON, radšej ostávame samy.
Lebo si stále vyberám nestabilných a nesprávnych mužov
Ideme podľa tej istej šablóny. Sú aj vaši partneri vlastne muži z jedného cesta? Vyberáte si dokola ten istý typ, napriek tomu, že sú to chlapi, ktorí vôbec nie sú kompatibilní s vašou predstavou o párovom živote? Tak je čas byť sama. Dlhšie ako mesiac, pol roka. Ak si vyberáme nevyrovnané typy mužov, od ktorých sebavedomé ženy bočia, je chyba v nás a správne sa nastavíme len vtedy, keď budeme žiť samy so sebou. Spokojne, bez mindrákov a bez obáv, že už nikdy nikoho nenájdeme a dožijeme obklopené mačkami, ktoré budú naše jediné priateľky.
Pretože sa mi nechce usadiť
Je čoraz viac žien, ktorých domovom je svet. Pol roka tam, rok tam, študujú, vzdelávajú sa, stretávajú ľudí, skúšajú rôzne práce. Cítia, že majú krídla, a sú šťastné, keď môžu lietať, kam sa im zachce. Keď je človek vo vzťahu s niekým, kto ten chtíč necíti, kto má rád klasický lineárny postup vzťahu – randenie, predstavenie rodičom, spoločné bývanie, svadba, deti a tak ďalej – je to zbytočné trápenie, vysvetľovanie, boj o priestor. „Neviem, či je to správne,“ vysvetľuje mi kamoška mojej segry, ktorá je stále slobodná a tvrdí, že tak sa vidí až do smrti. „Vždy sa nájde niekto, s kým skočíš do kina alebo koho vezmeš na oslavu. O sexe nehovoriac. Ale neviem si predstaviť, že budem svoj život zdieľať až do konca s jedným človekom. Na cestovaní je úžasné práve to, že idem sama a trávim čas s tými, na ktorých natrafím. Keby sme aj boli dvaja, už by to bolo o tom, čo sa páči obom, nie len jednému.“
