Môj posledný vzťah sa rozpadol pred štyrmi rokmi. Nemali sme si s Albínom už čo povedať, chýbali nám spoločné záujmy a plány. Rozišli sme sa bez hádok a zášti, úplne pokojne. Užívala som si slobodu a bola si istá, že čoskoro nájdem nového partnera. Lenže za celý polrok som našla len muža na jednu noc.
Potom mi vstúpil do života človek, o ktorom som si myslela, že by mohol byť mojou novou láskou. Jozef. Pol roka sme sa opatrne oťukávali. Keď som mu dala najavo, že by som od nášho vzťahu chcela viac, priznal, že je ženatý. Svoju ženu vraj miluje, ale občas potrebuje nejakú zmenu v posteli. Okamžite som ho vyhodila a bola som opäť sama.
Potom som šla na dovolenku. Ani tam som nijakého zaujímavého chlapa nespoznala, ale trochu viac som spoznala sama seba. Zdalo sa mi, že kamkoľvek prídem, sú tam nejaké deti alebo tehotné ženy. Posledné dni som trávila tým, že som sa ako Indiánka plazila okolo ihrísk, hľadala som minigolf a detské kútiky, skákacie hrady a podobné zariadenia. Vždy som sa postavila nenápadne nabok, dívala sa na hrajúce sa deti a veľmi ma to tešilo.
Keď som sa z dovolenky vrátila, stále som myslela na deti a želanie mať vlastného potomka sa stalo posadnutosťou. Premietala som ju do každodenného života. Predstavovala som si, že s veľkým bruchom kráčam s nákupnými taškami na štvrté poschodie k svojmu bytu, no vzápätí som zavrtela hlavou. Toto nepôjde. Mala by som si nájsť byt v dome s výťahom.
Samozrejme, bolo mi jasné, že ako matka samoživiteľka to vôbec nebudem mať ľahké, ale to ma od môjho úmyslu nemohlo odradiť. Mala som dobrú prácu a pre firmu som mohla pracovať aj z domu. Len jedno mi chýbalo: potrebovala som otca svojho budúceho dieťaťa.
Obzerala som sa po nejakom v kaviarňach, reštauráciách, na recepciách. Chodila som na rôzne slávnosti, vernisáže, premiéry do divadla. Nič. Buď som ani jednému z prítomných mužov nestála ani za to, aby sa na mňa pozrel, alebo, naopak, pred mojimi kritickými pohľadmi hneď zutekali. Po niekoľkých týždňoch márneho hľadania som sa venovala už len zoznamovacím stránkam na internete. Zdalo sa mi to istejšie.
Odpovedala som na inzeráty a sama som sa zaregistrovala na platenom portáli, vytvorila si vlastný profil. Skontaktovala som sa s mnohými muži a dospela som k smutnému záveru. Tí, ktorí sa mi ozvali, boli väčšinou rozvedení a deti už mali, alebo hľadali len mladú milenku, s ktorou by si mohli za manželkiným chrbtom užívať. Zvyčajne som ich zavrhla okamžite, keď vyšlo najavo, o čo im vlastne ide.
Asi nebolo veľmi rozumné, že som bola k mužom priama. Každého chlapa, ktorého som pri prvom stretnutí nezavrhla, som hneď postavila pred otázku otcovstva môjho dieťaťa. Mnohí sa okamžite vydesili, koktali, krčili ramenami, nevedeli, čo povedať, a radšej obracali hovor iným smerom.
Kamarátka mi radí, aby som to želanie jednoducho pustila z hlavy, nemyslela na to a tak úporne sa o to nesnažila. Že to potom príde samo. Lenže to sa ľahko povie.
Už zvažujem, že si nájdem muža len na jednu noc a budem dúfať, že to vyjde. Alebo umelé oplodnenie? Lenže aj na to by som musela mať partnera. Možno by sa to však dalo obísť… a nejakého muža presvedčiť, aby v úlohe môjho priateľa len vystupoval. Pre možnosť byť matkou urobím čokoľvek.
