Vydávala som sa z veľkej lásky. Takej, keď v bruchu naozaj cítite motýle, len čo sa ráno zobudíte, keď na ňom milujete aj odhodené ponožky a neumytú šálku kávy v dreze. Keď sa jednoducho budíte spotená šťastím, že ho máte po svojom boku. Prešli sme totiž skúškou, ktorá preverí všetko. Keď som tesne pred promóciami odpadla na chodníku, všetci ma presviedčali, že za tým bude stres, ale lekár, ktorý si ma po vyšetrení posadil v ambulancii do kresla oproti sebe, sa tváril príliš vážne na to, aby mal v úmysle len prednášku o zvoľnení. „Nepáčia sa nám výsledky vašej krvi...“ začal mierne, aby vzápätí vyniesol krutý rozsudok. „Bohužiaľ, ukazujú na leukémiu.“ Ak aj hovoril niečo ďalej, už som ho nevnímala. Povedal predsa, že mám rakovinu, a to je koniec. Tak načo ďalšie slová? To môj budúci manžel sa pýtal na moje šance, hľadal najlepšie možnosti liečby, bozkával mi holú hlavu po chemoterapiách. A v deň, keď mi lekári po dvoch rokoch povedali, že to definitívne vyzerá, že som vyhrala, si predo mňa kľakol s otázkou, či si ho vezmem. Nemohla som byť šťastnejšia.
Chcem späť motýle!
Z tej veľkej lásky sú dnes dve deti. Ale aj pocit, že už nič nie je také ako predtým. Už nie sú zamilované esemesky, náhodné objatia, kytice „len tak, aby si vedela, ako ťa milujem“… Už sme len dvaja obyčajní rodičia, korí sa rozprávajú väčšinou o deťoch alebo mlčia. Nehovorím, že ma nemiluje, že nie sú príjemné aj večery pred telkou, keď jediné, čo si povieme, je to, koho v detektívke tipujeme za vraha, len sa bojím, že je to v porovnaní s tým, čo sme spolu zažívali predtým, málo. Áno, zarába pre rodinu, áno, opravuje pre nás pomaly a vlastnými silami dom po starých rodičoch, preto na moje výčitky reaguje podráždene, čo viac od neho ešte chcem? Vlastne to neviem ani presne pomenovať. Cítiť sa rovnako milovaná ako predtým? Minulosť nevrátim a ani nechcem. Chcem späť len tie motýle a pocit, že sa o náš vzťah nemusím báť. Je problém vo mne alebo sa tá veľká láska medzi nami naozaj už minula?
Odborníčka radí: Nestaňte sa závislými od drogy zamilovanosti
Kedykoľvek sme sa na nich pozreli, cítili sme lásku. Dávali nám ruže, bonbóny a pocit, že pre nás by zniesli modré z neba. Keď sa na nich pozrieme dnes, vidíme už len ich. Je podľa psychologičky Lýdie Adamcovej chyba v nás alebo v tom, že láska medzi nami naozaj vyprchala?
Na začiatku partnerského vzťahu plného zamilovanosti hrá dôležitú úlohu látka phenylethylamin, ktorú, mimochodom, obsahuje aj čokoláda. A práve o nej sa hovorí ako o droge zamilovanosti. Ako pri všetkých drogách, aj pri tejto si však telo vytvára toleranciu, takže si pýta čoraz väčšiu dávku. A ak mu nie je dodávaná, pocit lásky v priebehu dvoch až štyroch rokov trvania partnerského vzťahu slabne. Vtedy však nastupujú endorfíny, ktoré zabezpečia prechod k pokojnému manželskému šťastiu. Pre niektorých je to však málo a potrebujú znovu a znovu dostať svoju drogu zamilovanosti. A to už chce odbornú terapiu. Aj tento príbeh je však dôkazom toho, že náš svet je svetom protikladov. Tak ako svetlo dokážeme vnímať vďaka tme, podobné je to aj s pocitom šťastia. Zažívame ho vďaka tomu, že poznáme aj nešťastie. Presne toto má tento pár za sebou, preto je pre nich šancou aj na momentálne problémy pozerať ako na niečo, čo im bolo dané, aby sa v živote opäť niekam posunuli.
Ako si nedať lásku časom vziať?
1. Nezabúdajte, že váš partner vám nevie čítať myšlienky, a tak sa nebojte nahlas povedať, čo chcete.
2. Oživte spomienky a choďte na miesta, ktoré ste navštevovali na začiatku vzťahu, alebo objavujte úplne nové.
3. Nezabudnite na staré známe – čo chcete, aby iní robili vám, robte aj vy im. Ak vám chýbajú manželove vyznania lásky, skúste začať prvá.
