Boli sme dva nezosobášené bezdetné mladé páry a bývali sme v jednom činžiaku. Kamila s Lacom a so sučkou kokeršpaniela Daisy na prízemí a ja s Martinom v podkroví. Spriatelili sme sa. Zaujímavé bolo, že Laco mal rovnakú povahu ako ja, obaja sme akční, vznetlivejší, čo na srdci, to na jazyku, obaja trochu talianske typy. Kamila bola zase ako Martin – boli to absolútni flegmatici, ktorí radšej ustúpia, než aby sa zbytočne hádali. Náš vzťah s Martinom začal byť po čase fádny, všedný a nudný. To isté, ako sa mi zverila, prežívala aj Kamila s Lacom. A tak sme sa dohodli, že sa raz za mesiac, cez víkend, pôjdeme baviť niekam von každý osve.
Iskrenie so susedom
Pri jednom takom piatkovom rozptýlení som sa náhodou ocitla v tom istom podniku ako Laco. Bavili sme sa spolu celý večer. A nielen to. Bozkávali sme sa, ale viac som mu nedovolila s tým, že na správne rozhodnutie obaja potrebujeme čas. Najviac ma brzdilo naše priateľstvo s Kamilou a to, že chlapci sú tiež kamaráti. Vedela som, že keby som si začala s Lacom, bol by s tým všetkým koniec.
V sobotu sme sa Lacom dohodli, že sa stretneme v tom istom podniku. Na prízemí som však narazila na Kamilu, ktorá ma požiadala, aby som jej postrážila Daisy, ktorá každú chvíľu čakala šteniatka. Veľmi sa mi nechcelo, no keď na mňa Kamila sprisahanecky žmurkla, že má dohovorené rande, súhlasila som. Okamžite mi totiž došlo, že by mi to mohlo nahrať do kariet. Daisy spala vo svojom pelešteku a ja som sa uvelebila na gauč v obývačke. Chcela som brnknúť Martinovi, ale jeho telefón vyzváňal v kúpeľni, kde ho zabudol.
Toto som nemala vidieť
Uprostred noci ma prebudil nejaký šramot. Pozrela som sa na budík – bolo niečo po druhej. Daisy spokojne podriemkavala, zo spálne sa však ozýval ženský hlas. Myslela som si, že Kamila to trochu prehnala, otvorila som dvere a spustila: „Kami, idem…“ ďalšie slova mi uviazli v hrdle. Predo mnou ležala dvojica, ktorú som viditeľne vyrušila z ľúbostných hier. Jedným z dvojice bol Laco, ale tá druhá rozhodne nebola Kamila. Nemo som na ten výjav pozerala a stála tam ako socha. Prvý sa z prekvapenia prebral Laco. Nechal slečnu slečnou a začal mi vysvetľovať. „Adelka, nie je to tak, ako si myslíš.“
Do očí mi vyhŕkli slzy. Ja hlúpa som si myslela, že sa do mňa zaľúbil, a takmer by som bola nechala Martina. Išla som domov. V byte bola tma, len v spálni svietilo tlmené svetlo. No áno, to je celý Martin, zase nezhasol, vzdychla som a otvorila dvere do spálne. Nečakala som, že by ma v ten večer mohlo ešte niečo prekvapiť, ale to som sa poriadne prepočítala. V ten večer som už druhý raz civela na milenecké radovánky. V hlavnej úlohe bol môj Martin a vedľa neho – Kamila! „Tak toto je to tvoje rande, Kamila!“ jačala som ako zmyslov zbavená. Po tom, ako by sa mi zatmelo pred očami, som náhle zmĺkla. Martin koktal: „My sme ti to chceli povedať, Adela, iba sme nevedeli ako. Takto si sa to rozhodne nemala dozvedieť.“ Na druhý deň som sa odsťahovala k babke, Kamila sa presťahovala k Martinovi a Laco sa veľmi, skutočne veľmi, snažil o mňa. Pomáhal mi a všemožne mi dokazoval, že mu na mne fakt záleží. Trvalo však veľmi dlho, kým som bola ochotná dať mu aspoň šancu. Uvidíme, ako to s nami dopadne…
