Aj keď sa problém týka rodičov, deti, dokonca ani dospelé, si nemôžu povedať – nehas, čo ťa nepáli. Sú predsa jedna rodina. Majú teda rodičia právo sa rozhodnúť iba podľa seba? Alebo aj proti vlastnému gustu, musia hľadieť na názor detí?
Do sedemnástich som o nej v podstate nevedela. Potom raz z ničoho nič zazvonila pri našich dverách a chcela hovoriť z otcom, ktorého nazývala zlatíčkom, láskou, milovaným… Vtedy si ma naši posadili za stôl v kuchyni a prvýkrát som sa dozvedela, že môj otec bol už raz krátko ženatý, ale nevyšlo to. Nemali deti, a tak si každý išiel svojou cestou ešte skôr, než sa rozviedli. Až keď si obaja našli nových partnerov, ukončili to aj oficiálne. Nič otca s prvou manželkou už celé desaťročia nespájalo, a tak u nás doma nikdy nebola témou. Dokonca aj mama vedela len to, že existuje. Ja nič. Zato dnes viem aj to, čo by som nechcela. Po tom, čo skrachovalo aj jej druhé a tretie manželstvo, je totiž stále sama, bezdetná, zatrpknutá a zlá. Sama si zrejme uvedomuje, že takto žiť nechce. No namiesto toho, aby hľadala, ako z toho von, sa už roky zapodieva len tým, kto za to môže. A naši sú prví na jej zozname.
Rodičia ju ignorujú, ja trpím
Pripomínam, že to nie je žiadna zostarnutá dôchodkyňa, ale stále atraktívna päťdesiatka, takže na mnohých pôsobí až priveľmi dôveryhodne, hoci si vymýšľa doslova na počkanie, o tom, ako jej mama zviedla manžela a spolu jej zničili život. Navyše si svoje klamstvá nepamätá, a tak existuje hneď viacero verzií „zákerností“ mojej mamy, ktorá jej vraj odlákala muža v čase, keď bola tehotná. Bola, ale s cudzím mužom, a to v čase, keď môj otec mamu ešte ani nepoznal. Bohužiaľ, vzápätí o dieťa prišla, čo je pre ňu ďalšia vec, z ktorej mamu pred ostatnými očierňuje. Moja mama je však veľkorysý človek, ktorý má tisíce záujmov, široký okruh priateľov a istotu v otcovi, takže nad tým viac-menej máva rukou. Ja však už šaliem, pýtajú sa ma na to spolužiaci, kamaráti, známi, dokonca pedagógovia. Naši však reagujú akurát tým, že skôr či neskôr ju to prejde. Dohovoriť sa jej totiž nedá a o trestnom oznámení za ohováranie nechcú ani počuť . To by vraj ešte len bola téma na klebety! Asi bola, ale vždy lepšia ako tie výmysly o skazenosti našej rodiny. Ako im mám vysvetliť, že nejde len o nich, ale aj o mňa?
Ivana, J., (19), Lipany
Odborníčka radí: Skúste pochopiť postoj vašich
Minulosť rodičov nemôžeme ovplyvniť, aj keď nás trápi. Oni by s tým niečo síce urobiť mohli, čo však, keď nechcú. Majú podľa psychologičky PhDr. Evy Krkoškovej na to právo? A ako sa s tým vyrovnať?
Ivana bola zaskočená vpádom otcovej exmanželky do ich usporiadaného rodinného života. Na takúto dávku chaosu totiž nebola pripravená ani zrelá. Aby sa mohla so situáciou vyrovnať, bude potrebné nájsť, prečo ju tá žena tak trápi, čo jej zobrala, o čo alebo z čoho má obavy. Stotožňuje sa s mamou a chce ju chrániť? Ak nájde odpovede, získa náhľad. Ten jej pomôže pozrieť sa na situáciu z odstupu a pripraví na rozhovor s rodičmi. Aby ju mohli pochopiť a aby mohli spoločne postupovať. A aby dcéra pochopila postoje a prístup rodičov k situácii a prečo sa ju rozhodli takto riešiť, respektíve neriešiť.
Ako sa vyhnúť tomu, aby deti zaskočila minulosť rodičov?
1. Nezatajujte pred potomkami minulosť, aj keď je náročné podeliť sa s potomkami o niečo, na čo by ste najradšej zabudli a k čomu sa nechcete vracať.
2. Nezabudnite, že tínedžeri z rodín, ktoré sa delia o skúsenosti z minulosti, majú vyššie sebavedomie a lepšie chápu samých seba.
3. Myslite na to, že deti, ktoré poznajú rodinnú históriu, sa lepšie vyrovnávajú s negatívnymi javmi a netrpia tak často strachom, depresiami a úzkostnými stavmi.
