Zuzka sa so svojím manželom zoznámila vďaka športu. Stalo sa tak približne pred ôsmimi rokmi. Ona sama po celý svoj život intenzívne športovala a jedného dňa sa rozhodla venovať orientačnému behu, aby bola vo forme. „Stretli sme sa na jedných pretekoch. On bol športovou hviezdou a ja som bola iba jeho veľkou obdivovateľkou. Jednou z mnohých, lebo môj ex si mohol ženy vyberať. Vzhliadala som k nemu, zbožňovala som ho a bola som celá šťastná, ak o mňa vôbec zavadil pohľadom,“ začína svoje rozprávanie mladá žena.
Dnes hodnotí, že ich pocity rozhodne neboli vzájomné. Jej vysnívaný chlap ju totiž nebalil, nezbožňoval a ani nebol veľmi zamilovaný. Bola to práve Zuzana, ktorá sa mu neustále podsúvala, snažila sa a bola rada, keď si aspoň trochu získala jeho záujem. Ak sa vráti do minulosti, o žiadnej veľkej láske nemohla byť ani reč. Len ona verila, že si známeho bežca jedného dňa naplno získa. „Keď som si myslela, že spolu chodíme, tak sa tváril, že to tak nie je. Neplánovane som však otehotnela. Mala som cysty a nepravidelné menštruáciu. Lekári mi v 25-ťke povedali, že ide o nešpecifickú formu neplodnosti. Myslela som si, že dieťa nikdy mať nebudem. Keď sa tak stalo, tak som sa, samozrejme, potešila. Chcela som však svadbu z lásky, nie kvôli dieťaťu,“ tvrdí brunetka.
Ako každá žena túžila po láske, nehe a po obdive. Manželovu pozornosť si vynucovala tým, že sa snažila byť dokonalou. Nakupovala, upratovala, varila a chcela byť dobrou ženou a manželkou. Celé tehotenstvo však strávila sama, so svojou neistotou a s tehotenskými hormónmi. „Nezvládol rodinu a zodpovednosť. Rovnako ani prechod úspešného športovca do normálnej práce. Celé tehotenstvo som bola sama a on chodil po krčmách s kamarátmi. Čakala som ho hodiny a ani nedal vedieť, kedy príde. Musím povedať, že som chcela ostať fit a behávala som či cvičila až takmer do pôrodu. On však o mňa nejavil záujem ani ako o ženu či budúcu matku,“ vracia sa do minulosti Zuzka.
S odstupom času tvrdí, že ju asi nikdy nemal skutočne rád, to iba ona verila, že sa veci zlepšia a napravia. Po pôrode sa veľa nezmenilo a jeho neúcta k žene sa začala stupňovať. „Po pôrode mi tvrdil, že vyzerám hrozne, nepriťahujem ho, ba sa mu až hnusím. Pritom som okamžite ako som mohla, začala opäť cvičiť.“ S dcérou jej nepomáhal a až ona ho musela viesť k tomu, aby sa na malú Elu aspoň pozrel. „On poznal len žúry, kamarátov a alkohol. Keď však prišiel domov, nastal len stres, krik a brutálne hádky. Keď ma raz pri jednej z nich v byte mojich rodičov hodil o stenu a ja som si do krvi poškriabala ruky na stene, moja mama chcela volať políciu. Vtedy si kľakol na kolená a prosil. O pár minút však bol u nás opäť krik,“ spomína.
Zuzkina mama je už vtedy tvrdila, že lepšie to nebude a jej muž sa nezmení. Ona sama žila v jednom byte s exmanželom, ktorý roky popíjal. Otec sa mladej ženy nikdy nezastal, hoci bola jeho dcérou. „Vraj nemáme robiť bordel, že on sa musí vyspať,“ hovorí farmaceutka. Násilie a teror sa začali stupňovať, keď sa odsťahovali od rodičov. Bývalá hádzanárka si myslela, že to bude lepšie, no nič sa nezmenilo...“ Keď som chcela riešiť naše problémy, tak si musel naliať, aby sa so mnou vôbec bavil. Hádky, cirkus, stres do rána boli na dennom poriadku. Koľkokrát ma nechcel pustiť do práce, bránil mi vstúpiť do výťahu a ja som meškala. Bola som unavená, zničená a psychicky na dne. Raz sa dokonca stalo, že keď som dojčila dcéru, tak sa vymočil do našej spoločnej postele, lebo bol opitý,“ hovorí Slovenka.
Podľa nej nebolo najhoršie fyzické násilie, ale neustály teror. Jej exmanžel ju veľakrát nenechal späť, kradol jej paplón a neustále ju budil. Pred jeho prenasledovaním sa nikde v byte nemohla schovať. „Dnes sa za to hanbím. Dovolila som, aby toto všetko videla naša dcéra. Poslednou kvapkou bolo, keď som v jeho telefóne našla perverzné a vulgárne správy o sebe. Písal ich kamarátovi a bolo to naozaj nechutné a ponižujúce. Je možné, že ma aj podvádzal,“ tvrdí ďalej.
O rozvode uvažovala už dlho a jedného dňa sa rozhodla predsa len odísť aj s dcérou k rodičom. V tom čase spoznala cez internet sympatického muža. Jej nový partner mal o ňu reálny záujem a ponúkol jej silné mužské rameno. Dnes je Zuzka rozvedená, no s exmanželom sa ešte súdi o spoločný byt. Už psychologička, ku ktorej v minulosti chodila do manželskej poradne jej tvrdila, že otec jej dcéry má nejakú psychickú chorobu a pokiaľ sa nerozvedie, troskou bude ona. „Môj priateľ má so mnou božskú trpezlivosť, je oporou pre mňa a moju dcéru. Konečne viem, čo je to byť žiadaná, pre muža príťažlivá a krásna. Užívam si ten pocit, že som pre niekoho princeznou. Nikdy predtým som to nezažila a som za svojho nového partnera vďačná,“ tvrdí.
Pre ženy, ktoré žijú s tyranom, má špeciálny odkaz. „Každá z nás čaká na posledný klinec a situáciu odďaľujeme. Každej žene by som priala odvahu a silu, aby ten klinec nepotrebovala. Psychická pohoda ženy a sebaláska je na nezaplatenie. Všetky si ju zaslúžime, no mne to trvalo dlho, kým som toto všetko pochopila,“ dodala.
