Chodili spolu už od strednej školy a dlhé roky to bol pre všetkých ideálny vzťah, krásny pár. Iveta však kvôli nemu prestala so svojím veľkým koníčkom, spoločenským tancom. Obmedzila tiež kontakt s kamarátkami. Napriek týmto signálom manipulátorstva a nezdravého žiarlenia bola šťastná, keď ju Robo požiadal o ruku, a s nadšením súhlasila. „Najväčší zlom prišiel po svadbe, keď som takmer okamžite zostala tehotná. Mala som rizikové tehotenstvo a môj gynekológ nám odporučil vynechať sex, pretože by som mohla o dieťa prísť. Robo veľmi chcel dieťa, syna, preto toto odporúčanie dodržiaval, no nezabudol mi to poriadne vyčítať a urobiť zo mňa neschopnú ženu.“
Prvá facka padla ešte počas tehotenstva, spolu s ťahaním za vlasy. „Našťastie to dieťatku neublížilo a ja som sa už po tomto šoku sústredila len na to, aby som porodila v zdraví. Keď sa nám narodila dcérka, Robo to opäť bral ako moje zlyhanie a spustil sa kolotoč hádok, výčitiek a ponižovania. Po hádke, keď padla aj nejaká tá facka, sa vždy ospravedlňoval, priniesol darček.
Chvíľu to bol zase ten starý dobrý Robo... až do ďalšej hádky.“ Ivet nemala veľmi chuť milovať sa každý večer s človekom, ktorý ju pár hodín predtým ponížil až do špiku kostí. „Bola som ešte v šestonedelí a dojčila malú niekoľkokrát za noc. Nie, sex nebol pre mňa v tomto období priorita.“ Jej manžel ju po jednej hádke zbil a surovo znásilnil. Iveta sa z toho nevedela spamätať, tajila to, vyčítala si to. Po čase sa priznala mame a sestre. „Mama bola v šoku, aj si poplakala, ale potom zhodnotila, že som v tomto období príliš citlivá a možno to nafukujem. A že chlap predsa sex potrebuje.
Oporu som našla až u sestry, ktorá sa mi priznala, že jej Robo od začiatku nesedel a vždy mala pocit, že pri ňom strácam seba. Nemali sme však natoľko blízky vzťah, aby mi to povedala. Teraz žijem u nej aj s dcérkou a s Robom sme v rozvodovom konaní, podala som naňho aj trestné oznámenie. Je to ťažké, ale vďaka sestrinej podpore a opore som sa rozhodla konať a odísť od neho. Kvôli sebe, ale hlavne kvôli dcérke.“