Zrejme by som si ju povedala aj ja, keby som nebola šťastne vydatá. Lebo som si tak nejako zvykla na to, že mám doma muža, ktorý vymení žiarovku, védečkom natrie vŕzgajúce dvere, vynesie ťažký nákup hore schodmi a občas ma vytočí do nepríčetnosti. Lenže keby som bola sama, som si istá, že by sa mi raz podarilo aj opraviť defekt. No dobre, teraz možno preháňam... Niekomu by som zavolala :-). A prečo teda idem písať tento článok, keď doma zbieram pánske ponožky, ktoré sa fakt váľajú VŠADE po dome, prst mi zdobí obrúčka a žijem v láskyplnom vzťahu? Všetko sa to začalo, keď mi kamoška pri mojom zúfalom prednese o tom, že mi muž znova odchádza na trojtýždennú služobku, povedala: „Čo by som ja za to dala, byť tak mesiac bez chlapa.“ Tak som sa teda nad tým zamyslela. A urobila sondu medzi slobodnými ženami v mojom okolí, ktoré si nálepku single užívajú zrejme viac, ako som si myslela...
Sloboda návštev
Mám kamošku, čo každý druhý piatok v mesiaci robí pre kolegov firemný teambuilding u nej doma. Nachystá chlebíčky, víno a občas aj navarí večeru. Je to taký milý rituál, preberú firemné klebety, zahrajú si Activity a poberú sa svojou cestou. K svojim rodinám. Ona potom do polnoci upratuje, pozrie si obľúbený seriál, prelustruje Instagram a zaspí až okolo tretej ráno. Na druhý deň je sobota, nemusí vstávať, robiť raňajky ani variť obed, ani sa o nikoho starať. Keď som sa jej opýtala, prečo to preboha robí stále u nej doma, tak mi povedala: „Mici, a u koho iného by to prešlo? Každý z nich by mal doma odutú manželku, frajera alebo nevyspaté deti.“ Bodka. Potom sa nad tým zamyslím a zistím, že má v podstate pravdu. Lebo tí, čo sú single, si k sebe domov môžu pozvať, koho a kedy chcú. Bez následkov, bez výčitiek, bez nutnosti vysvetľovať... Keď tak, iba susedom.
Kam to schovám?
Máte výčitky, že ste si kúpili stotrináste šaty, ktoré aj tak dva roky zo skrine nevyberiete, alebo ďalšie topánky na podpätku, v ktorých vydržíte len päť minút ročne? Hm, tak to potom máme všetky. Zadané. Lebo chlapi majú perfektne vyvinutý zmysel šetrenia a všetky naše „must have“ kúsky považujú za zbytočne vyhodené peniaze. A nie, nevidia pri tých stotrinástych šatách tú inú kvetinu či iný odtieň fialovej, keď ich prikladáme k stodvanástym. Nepomôže ani slovo výpredaj, ktoré síce na nás ženy pôsobí ako afrodiziakum, ale chlapom zvyšuje tlak. Teda aspoň, čo sa týka oblečenia, ktorým nám skriňa „preteká“ a stále ho máme málo. Takže občas každá nenápadne vynášame nové kúsky rovno do skrine, potichučky, nenápadne... Zatiaľ čo naša single kamoška si ich vždy hneď pred zrkadlom skúša. Bez výčitiek. A nápadne sa z nich teší.
Nikdy viac
Aj vy máte vo svojom okolí rozvedené ženy, ktoré si po dlhých rokoch „slúženia“ KONEČNE užívajú život? Aj vám tvrdia, že už by sa nikdy nevydali ani nežili s chlapom? Ani by už okolo neho neskákali, ani by už nechceli prísť o svoju slobodu, ani o nezávislosť, ktorá im tak zachutila? Lebo to vo väčšine prípadov bolo tak, že sa vydávali mladé, nevybláznené, neznalé a nezrelé, naivné a neviem aké ešte. Alebo boli v postavení tej mojej kamošky, ktorá by skákala tri metre do luftu, keby jej muž na mesiac niekam zmizol. A potom by sa pokojne mohol vrátiť. Ona by bola oddýchnutá, usmiata, robila by si svoj program, stíhala by chodiť do fitka aj na kávu s kamoškami. Ale vraj by ju to dlhšie nebavilo. Mesiac je tak akurát. Takže koľko rozvedených žien, ktoré si začali užívať single život a potom opäť skončili v chomúte, akurát doň išli viac poučené, poznáte vy? Ja zatiaľ dve :-).
Všetko je o nastavení
Lebo teraz sa tu vlastne ani nebavíme o tom, čo je lepšie. Skôr o tom, že na všetko sa dá zvyknúť, že veľa vecí sa dá naučiť. A o tom, že aj v single živote sa dá nájsť veľa plusov, ktoré treba využiť vo svoj prospech. Užiť si to. Vlastné a len svoje peniaze, za ktoré si môžete kúpiť aj nafukovacieho hrocha a mať ho na balkóne, keď vám to napadne. Čas, ktorý budete venovať sebe. Návštevy, ktoré nikomu nebudú prekážať. Film, ktorý sa vám páči a máte naň chuť v čase hokejových majstrovstiev. Ale pritom nezatrpknúť. Nezmieriť sa so statusom single len preto, že je srdce zlomené, že sa vám zdá, že dobrí muži zmizli z tejto galaxie, a neodmietať automaticky každého, kto nosí trenírky. Lebo je to možno klišé ako sviňa, ale aj bývalé single ženy, ktoré poznám, už hádzali flintu do žita, zmierili sa s tým, že dobrého muža nenájdu a nebudú sa tým trápiť, no a čo, že ostanú samy. Správne, no a čo! Ale teraz aj ony zbierajú ponožky a niektoré nákupné tašky potichučky odnášajú rovno do skrine :-). Lebo na múdrosti „nájde ten, kto prestane hľadať“ podľa mňa niečo bude.
