Máme dve vnučky – osemročnú Terezku a šesťročnú Tamarku. Obidve sú dcérky nášho syna. Nevesta je síce svojská, ale naše vzťahy som vždy považovala za dobré. Aj keď mierne napätie cítim už od začiatku, ako sa vydala do našej rodiny. Elenka je totiž žiarlivá a tiež úzkostlivo stráži, aby sme im nezasahovali do súkromia. Rešpektujeme to, ale poznáte to, občas sa človek neudrží a povie na niečo svoj názor. Len čo sa však náš nezhoduje s nevestiným, hneď prudko zareaguje.
Vnučky milujeme, dýchali by sme za ne. Nebývame od seba ďaleko a dosť často ich vídame. Dievčatká nás tiež majú veľmi rady, lebo sa im snažíme maximálne venovať, keď sú s nami. Už pred dvoma rokmi sme neveste a synovi navrhli, aby dievčatá u nás občas cez víkendy prespali jednu noc. My by sme si ich mohli dosýta užiť a oni dvaja si mohli zatiaľ urobiť vlastný program. Synovi sa tento nápad veľmi páčil, ale nevesta bola proti, vraj sú dievčatá ešte malé. Netlačili sme teda „na pílu“ a čakali, až budú obidve už chodiť do školy.
Tvrdohlavá nevesta
Druhorodená Tamarka nastúpila do prvej triedy teraz v septembri, čiže už to nie sú žiadne maličké detičky, o ktoré by sme sa nedokázali postarať. Preto sme neveste nedávno navrhli, či by sme vnučky nemohli zobrať v lete na dovolenku na týždeň na Liptov. Kamaráti tam majú chalupu a každé leto nám ju na týždeň požičajú, aby sme mestský vzduch vymenili za zdravší. „Aj dievčatám by to určite prospelo,“ povedala som neveste. Tá sa najskôr pozrela prísnym pohľadom na muža a po chvíli vyriekla ortieľ: „To nepôjde. Deti nie sú zvyknuté spať inde než doma a tiež s niekým iným než s nami.“ Syn sa ju ešte pokúšal prehovoriť: „Zlatko, ale veď čo je na tom? Čo by druhé páry dali za to, aby mohli mať týždeň iba samy pre seba? Dobre vieš, že na mojich rodičov sa môžeš maximálne spoľahnúť, tak prečo by nemohli ísť s nimi?“ Nevesta však trvala na svojom.
Radšej tábor ako chalupa
A aby toho nebolo málo – pred niekoľkými dňami som sa dozvedela od Terezky, že im mama na ten termín, na ktorý sme ich chceli zobrať na chalupu, rezervovala denný tábor. S mužom nám to je veľmi ľúto a viem, že aj vnučkám. Stále nám totiž hovoria, aby sme ešte skúsili prehovoriť ich mamu, lebo by rady išli na chalupu s nami, ale obávam sa, že s ňou nič nepohne. Aj syn mi povedal, že keď sa ona zatne, tak to stojí za to. „Po tých rokoch už viem, ako na ňu, len to trochu potrvá. Skôr či neskôr príde čas, keď vám ona sama navrhne, či by ste si baby nezobrali k sebe na víkend,“ dodal nám nádej. Už aby to bolo!
