S Karolom sme sa do seba zamilovali už v škole. Bolo to v prvom ročníku na strednej. Dali sme sa dohromady na školskom výlete a od tej doby sme sa od seba už ani nepohli. Najskôr sme boli skôr priatelia, sex prišiel až oveľa neskôr. Bola som totiž prísne vychovávaná najmä babkou, ktorá mi vtĺkala do hlavy, že za sex pred svadbou by som išla do pekla. No strach som postupne prekonala a samozrejme sme ako normálny pár spolu začali spávať.
Na svadbu sme čakali desať rokov
Po škole sme začali pracovať, Karol chodil na výšku, no po dvoch rokoch ho to prestalo baviť. Stále sme boli spolu a pochopiteľne, aj sme spolu sexuálne žili. Bolo nám super a tak sme začali plánovať, že sa vezmeme. Keď sme mali 26 konečne bola svadba. Behom rekonštrukcie bytu, ktorý sme zdedili po babke, som otehotnela a narodili sa mi dvojčatá Karolko a Paľko.
Niečo sa u nás pokazilo
Prvých päť rokov bolo najkrajších v mojom živote. Bola som s chlapcami doma, do práce som išla, až keď nastúpili posledný rok so škôlky. Aj s Karolom bolo všetko krásne, pokým nezačal pracovať pre jednu firmu, ako obchodný zástupca a bol stále na cestách. V tom čase sa nám to začalo doma kaziť. Karol bol úspešný, zarábal dosť peňazí a zároveň mi dával občas najavo, že on je niekde inde, než som ja. V tom mal pravdu – ja som bola zapriahnutá v domácnosti a okolo detí. Starala som sa, aby bolo navarené, upratané, keď príde z práce, aby mal vždy čistú košeľu. A tiež som tak trochu o seba prestala dbať, ku kaderníčke som zašla maximálne tri krát do roka, prestala som sa maľovať a s módou som sa príliš nekamarátila. Karol mi to občas taktne pripomenul, ale ja som v tom nevidela žiadne varovanie. Až som sa jedného dňa dozvedela, že má milenky. Nie jednu, ale hneď tri! Dozvedela som sa to od jeho kolegu na ich firemnej akcii. Vraj v každom meste kam pracovne chodieva, má babu. Nechcela som tomu uveriť, lenže Karol sa po malej scénke priznal. Zároveň mi sľúbil, že to s nimi skončí. Skončil a pár rokov to medzi nami klapalo takmer ako skôr. Dokonca sme vtedy navštívili poradňu, kde s nami rozobrali, čo sme robili zle a ja som pochopila aj svoju časť viny.
Opäť milenka
Pred rokom som však opäť zistila, že je mi neverný. Pritom sme v tej dobe mali vyslovene pekný vzťah. Vôbec nič som si nevšimla. Jeho pomer sa prevalil hlúpou náhodou. Zavolala mi kamarátka, ako sa mi páčil film, na ktorom sme s mužom boli deň pred tým. Chcela sa ma to vraj opýtať rovno tam v kine, ale že ma nenašla, že pri odchode zahliadla len Karola. Ten však mal byť mimo mesta na obchodnej schôdzke...Keď prišiel domov, okamžite som to na neho vybafla. Opäť sa priznal a prisahal, že to bolo naposledy a že to okamžite skončí. Asi skončil, podľa toho, ako sa začal chovať, lenže vo mne niečo zomrelo. Už mu nedokážem veriť. A ani s ním nedokážem spať. Vždy si predstavím ako sa váľa po inej žene. Hnusí sa mi, vadí mi aj keď sa ma chytí. Stále sa na niečo vyhováram, vôbec sa ma nemôže dotknúť, lebo som v stavoch že by som ho najradšej zabila. Zatiaľ teda vyhováram, pretvarujem, dusím to v sebe. Bojím sa však, že mu čoskoro dôjde, že fyzický kontakt mi je s ním odporný.
