KTO JE?
Olga Sommerová
Popredná česká režisérka dokumentárnych filmov, pedagogička a spisovateľka. Celý život sa venuje otázkam vzťahov, rodových stereotypov a feminizmu. V minulosti natočila úspešný film o Věre Čáslavskej s názvom Věra 68 či Magický hlas rebelky. V redakcii sme na posedenie „zhltli“ jej knižnú trilógiu „O čem sní ženy“, ktorú vám vrelo odporúčame.
Citáty:
- „Zo všetkého najviac a všadeprítomne snívajú ženy o láske.“
- „Človek, ktorý je v manželstve ponižovaný alebo už nemôže v atmosfére násilia, špehovania a urážania dýchať, má právo odísť, oslobodiť sa.“
- „Vždy som išla vyskočiť z kože, keď som počula, ako žena hovorí: ,Muž mi doma pomáha.‘ Ako to, že pomáha? Veď je to jeho domácnosť, jeho rodina, jeho deti.“
- „Deti sa nedajú ničím nahradiť. Ale treba myslieť na to, že vyletia z hniezda.“
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
O čom podľa vás snívajú ženy?
O princovi na bielom koni, krásnom, láskavom a bohatom. O peknom dome so záhradou, o poslušných deťoch. V skutočnosti sa potom uspokoja s mužom, ktorý sa občas vynorí z ulity a komunikuje, nechodí každý druhý deň do krčmy a na večerné pracovné schôdzky či cez víkend na golf, dvakrát do roka prinesie ruže, nerobí zo ženy pestúnku, upratovačku, kuchárku a vezme na vedomie, že má deti. Ženy však snívajú aj o kariére, bytostne sa bránia tomu, aby ich talent vyšiel navnivoč. V manželstve potom pochopia, že kariéra zaručuje finančnú nezávislosť, ktorá oslobodzuje. Ale zo všetkého najviac a všadeprítomne snívajú ženy o láske.
Myslíte si, že sa ženy za posledných povedzme 30 rokov zmenili? Myslíte, že v minulosti snívali o niečom inom ako teraz?
Moja generácia a generácia našich dcér má úplne iné skúsenosti s mužmi, ale i s verejnou mienkou, so šancami, ktoré spoločnosť dáva profesijnému a verejnému vzostupu žien. Moja generácia žila v komunistickom režime, ktorý bol maximálne patriarchálny. V socialistických vládach sedeli iba kravaťáci, občas tam vystavili nedôležitú súdružku, ktorá držala hubu a krok. To, že sa dnes ženy presadzujú v biznise i na najvyšších priečkach vo vedení, je niečo, o čom by moja generácia mohla iba snívať.
Predovšetkým, dnešné mladé ženy získali sebavedomie, ktoré mojej generácii v profesijnom i súkromnom živote tragicky chýbalo. Svojich manželov a partnerov vychovali k tomu, že obaja majú rovnaké práva. A navyše ich vyškolili za autentických oteckov, ktorí sa majú o svoje deti starať rovnakým dielom ako matky. To všetko by sa neudialo, keby sa naša krajina nestala demokratickou, keby sme nevstúpili do Európy, ktorá mala pred nami štyridsaťročný náskok demokratického myslenia a za sebou niekoľko vĺn feministických hnutí.
Majú to muži v tomto svete jednoduchšie?
Ja by som nechcela byť mužom. Ich večný strach zo zlyhania, v profesii, v kariére, v spoločnosti, vo vzťahoch alebo v sexe by som nechcela prežívať. Preto muži potrebujú ženy ako svoju záštitu, ako oporu bytosti, ktorá sa nebojí. Muži boli naprogramovaní na lov a boj v divokej prírode, a ten sa teraz odohráva v kanceláriách a na tribúnach. A k tomu teraz musia prebaľovať bábätká a chodiť na prechádzky s deťmi. Generáciám žien, ktoré si tak priali empatického ústretového muža, naraz chýba ten frajer, ktorý bol nemanipulovateľnou autoritou.
Majú to podľa vás krásne ženy jednoduchšie?
Za starých čias by som povedala, že nemajú, pretože je na ne upriamená pozornosť vlčiakov s nedobrými úmyslami, lákanie k ľahkému živobytiu, pomsta za odmietnutie. Ale dnes hovorím, že to majú jednoduchšie, pretože sú sebavedomými bytosťami, s ktorými nemožno manipulovať, a krása je nezaslúžený, ale tiež zaslúžený bonus, ktorý robí radosť svojmu okoliu. Krása ženy vyviera predovšetkým z jej čistej a dobrej duše.
Prečo ste sa rozhodli natočiť film a napísať knihy „O čem sní ženy“?
Po revolúcii, v deväťdesiatych rokoch, sa žiadna revolúcia, týkajúca sa ženských práv, nekonala. Kolovali vtipy o blondínach (teda o ženách), feministka bolo neslušné slovo. Neznesiem nespravodlivosť, a tak som sa pustila do feministickej osvety. Natočila som film Feminizmus po česky, kde hrdinky verejne deklarovali, že sú feministky a sú na to hrdé. Vysvetľovala som, že feminizmus nie je žiadny „izmus“, ale snaha o demokraciu, teda rovné práva s mužmi. Keď som na konci 20. storočia natočila film „O čem sní ženy“ o svojich rovesníčkach, päťdesiatročných ženách, strhla sa búrka nadšenia, pretože ženy zistili, že nie sú vo svojich pochybnostiach, vo svojom sebapodceňovaní samy a že sa túžia oslobodiť a byť samy sebou. Od tých čias uplynulo už pätnásť rokov a ja vidím, že ženy, ktoré sú najlepšími bytosťami na tejto planéte, prešli oslobodzujúcu cestu k sebavedomému uvedomeniu si svojej ceny. A tá je obrovská.
Rovnoprávnosť s mužmi. Dá sa to vôbec? Oni budú mať stále pocit, že ženské práce sú ženské práce, že máme byť v prvom rade matky a podobne. Potom to vyzerá tak, že robíme všetko doma plus chodíme na 8 hodín do práce.
To je stará pieseň. Pretože rovnoprávnosť s mužmi sa neodvíja od toho, kto doma vysáva.
Rovnoprávnosť medzi dvoma ľudskými bytosťami je absolútne nutný predpoklad života v našom storočí. Ženy robia inú prácu než muži. Najlepšie je to vidieť na vidieku, kde sa žena stará o domácnosť a chová hydinu, zatiaľ čo chlap sa stará o drevo a kone. Alebo o traktor a auto. Ale deti by mali byť predmetom starostlivosti oboch. Som presvedčená, že muži sa vedia s deťmi hrať lepšie než ženy, pretože muži sú hraví a do konca života sú chlapci. Viem, že v meste, kde nie je hospodárstvo, je zložitejšie rozdeliť starostlivosť o domácnosť, ale prečo by chlap nemal umývať okná a vysávať? A viete predsa, že muži tak radi varia. Vy opisujete, ako to chodilo za starých čias. Ale dnešné mladé ženy vedia partnerovi povedať, čo má urobiť, pretože, bohužiaľ, muži musia dostať úlohy. O čo mužov nepožiadate, to nemáte. Vždy som išla vyskočiť z kože, keď som počula, ako žena hovorí: „Muž mi doma pomáha.“ Ako to, že pomáha? Veď je to jeho domácnosť, jeho rodina, jeho deti. On nemá čo pomáhať, on má tú starosť zdieľať napoly.
Veľakrát som počula, že „dnešné časy neprajú vzťahom“, stotožňujete sa s týmto výrokom?
A ktoré časy priali vzťahom? Keď ľudia žili v biede, v malých príbytkoch, hádali sa kvôli peniazom, žili v strese? Keď bolo normou, že muži ženy bili? Dnes žijeme v relatívnom blahobyte, takže pre vzťahy by to mohol byť raj. Ale nie je. Keď si človek nemusí v bázni Božej vydobýjať svoj chlieb, žiť v súlade s Bohom, ľuďmi a prírodou, tak spolu s konzumom prídu hádky, nespokojnosť, nevery. Napriek tomu som presvedčená, že vzťahy ľudí nemajú s dobou nič spoločné. Keď vyznávam, že láska je to najcennejšie v živote, že musím pre ňu veľa urobiť, musím i trpieť a vydržať odpor, keď v sebe nesiem mravný zákon pomoci blížnemu, tak čo ma je po dobe, v ktorej práve žijem?
Myslíte si, že človek je monogamná bytosť? Je normálne a zdravé mať len jedného sexuálneho partnera?
Človek nie je monogamná bytosť. Preto tá prelietavosť, ktorá je človeku vlastná, ale zároveň ničí rodiny, ničí podvádzaného, ale i toho neverného, bola v našej kresťanskej, ale i v židovskej kultúre držaná na uzde desatorom prikázaní. Zároveň som presvedčená, že človek, ktorý je v manželstve ponižovaný alebo už nemôže v atmosfére násilia, špehovania a urážania dýchať, má právo odísť, oslobodiť sa. Ale rozvádzať sa z márnivosti, že sa mi zapáči pozlátka nového milenca či milenky, ako sa dnes v konzumnej spoločnosti, ktorá vyznáva práva človeka, ale zabúda na jeho povinnosti, stáva tak často, to sa nám vráti ako bumerang. Príde morálny zmar.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Ste veľmi úspešná žena, ale taktiež matka. Ako sa dá skĺbiť kariéra s rodinou? Dá sa to vôbec? Nie je to tak, že vždy to, čomu sa akurát venujete viac, je na úkor toho druhého (najmä kým sú deti malé)?
Všetko sa dá. Poznám veľa matiek, ktoré mali viac než dve deti a pritom tvorili. Možno ten náklad – profesia, deti, osobný život – človeka podnecuje k vyššiemu výkonu. S druhým dieťaťom som bola dva roky doma, a naraz som si povedala – to stačilo. A tie dva roky, keď som netočila, neboli vôbec žiadnou prekážkou v kariére. Možno je to dnes iné, všetko sa zrýchlilo, možno to bolo dané mojou profesiou, ale aj keď som pekelne túžila po tom, aby som mohla natáčať, nikdy by som deti za filmy nevymenila. Deti sa nedajú ničím nahradiť. Ale treba myslieť na to, že vyletia z hniezda a že žena musí mať svoj vlastný životný program, ktorý si buduje už od čias, keď sa deti batolia.
Aký máte názor na ženy, ktoré idú na plánovaný cisársky rez a rozhodnú sa nedojčiť svoje dieťa?
Ja nikoho nesúdim, len neviem, prečo to robia.
Čo si myslíte o dnešnom kulte tela, plastických operáciách, prehnanej túžbe po dokonalosti? Ľahli by ste si pod skalpel kvôli tomu, aby ste boli krajšia?
Netúžim po tom, aby som vyzerala mladšia, keď som staršia. Tiež by ma to zdržiavalo a bolo by mi ľúto peňazí, ktoré sa dajú použiť napríklad na pomoc druhým ľuďom, ktorí trpia alebo ktorým osud neprichystal taký šťastný osud ako mne. Je to asi dané i mojou profesiou. Zaoberám sa ľuďmi, ktorí sa pretĺkajú životom, ktorým osud hádže polená pod nohy, alebo tými, čo žijú v chudobných častiach sveta a nemali to šťastie, aby sa narodili do nášho blahobytného sveta, kde sa zatiaľ nebojuje.
Veríte na náhody?
Náhoda neexistuje. Náhoda je len iné slovo pre Ducha Svätého, ako povedal Graham Greene.
Keď si prečítate alebo vypočujete nešťastný príbeh nejakej ženy, myslíte si, že jednoducho dostala do života „zlé karty“, alebo za jej nešťastie väčšinou môže sled jej vlastných zlých rozhodnutí?
Všeobecne si myslím, že každý je strojcom svojho šťastia. Ale tie zlé karty, o ktorých hovoríte, môžu byť dané tým, že sa človek narodí do zlej rodiny, že sa narodí postihnutý alebo že má nižšiu inteligenciu a malú schopnosť postaviť sa problémom. Takže to, že je každý strojcom svojho šťastia, sa týka ľudí, ktorým sudičky priali.
Antiaging. Často skloňovaný pojem. Vek sa stal nepriateľom číslo jeden. Ako sa môže dnešná žena vyrovnať so starnutím? Ako ste sa s vekom vyrovnávali vy? Čo vám najviac prekáža na starnutí?
Po prechode žena stratí polovicu svojej bývalej energie, a to je šok. Nejaké vrásky, ktoré som predtým nemala, nie sú žiadny problém. Ale energia, ktorá znamená veľa, to jest schopnosť pomáhať, robiť svoju prácu naplno, cítiť, že všetko prekonám, že nič nie je problém, tá naraz odchádza. Ja som sa neflákala, točila som jeden film za druhým a ešte som sa angažovala občiansky, čo považujem za povinnosť každého človeka, zvlášť toho, ktorý svojou tvorbou k tomu nabáda, ako som bola ja. Pokiaľ sa človek nezúčastňuje na verejnom živote, starosti o obec a spoločnosť, v ktorej žije, tak aký má jeho život zmysel? Váľať si guľôčku svojho súkromia, svojho sebectva, svojich privátnych záujmov musí byť dosť smutné a nenaplňujúce. Ale pýtali ste sa na starnutie. Vždy som rada točila filmy o starých ľuďoch. Pred desiatimi rokmi som natočila film o troch osemdesiatročných umelkyniach, Adriene Šimotovej, Lenke Reinerovej a Soni Červenej, ktoré v tom čase stále tvorili. O svetovej opernej hviezde Soni Červenej teraz natáčam celovečerný film. Deväťdesiatročná Soňa, ktorej sa klaňalo obecenstvo v operných domoch na všetkých kontinentoch, bývala krásavica, dnes je krásnou šarmantnou dámou, ktorá stále vystupuje v divadle a na koncertoch. Toto je moja odpoveď na ten zvláštny pojem – antiaging.
Dávate si novoročné predsavzatia?
Áno. Že budem žiť zdravší život a že konečne usporiadam svoj archív, filmy, písomnosti, fotografie, aby to deti nemuseli vyhadzovať vidlami do kontajnera. Ale ešte som sa k tomu nedostala. A tiež by som už mala napísať závet, ten by mal mať človek vyhotovený najneskôr v päťdesiatke.
O čom snívate vy, milá Olga?
Snívam o spoločnosti ľudí, ktorá si váži demokraciu a slobodu. Aby aj tí, ktorí sa považujú za urazených a ponížených, pochopili, že bez slobody budú aj ich obyčajné životy ohrozené. Celou svojou dokumentárnou tvorbou som sa snažila vypovedať o hrdinoch, ktorí za slobodu dali svoj život. A my ju teraz máme predať autoritárskym populistom za sľub, že sa budeme mať materiálne ešte lepšie? Pre mňa boli v živote na prvom mieste dve hodnoty – sloboda a láska.
