Prichádzajú za vami páry a jednotlivci najčastejšie s problémami, ktoré sa týkajú sexu?
Sex je základná téma, ktorá zaujíma každého človeka. Ak aj príde klient s iným problémom, ktorý ho trápi, nakoniec sa i tak prepracujeme k sexualite. Ľudia sa však za problémy v tejto oblasti často hanbia. Najskôr väčšinou navštívia sexuológa – lekára, ktorý ich problém rieši na fyzickej úrovni, no to často nestačí. Ja sa snažím na vec pozerať v širšom kontexte, napríklad v spojitosti s rodinou, detstvom.
Ako to myslíte, v spojitosti s rodinou?
To, ako doma hovoríme o sexe, ako nazývame genitálie, aký máme vzťah k sexu a vlastnému telu, to všetko ovplyvňuje budúce sexuálne správanie našich detí, tak ako v tomto smere ovplyvnili nás naši rodičia. Ak o týchto intímnych veciach doma hovoríme pekne a otvorene, má to na deti dobrý vplyv. Rovnako, ako keď rešpektujeme ich intimitu – v istom veku im začneme klopať na dvere izby, viac sa zahaľujeme a rešpektujeme, že chcú byť zahalené aj ony.
Mám päťročnú dcérku, ktorá je dosť vyspelá a už teraz mi dáva otázky „na telo“, keď napríklad vidí hercov bozkávať sa vo filme...
Ako mám reagovať?
Keďže kladie otázky a zaujíma ju to, treba jej všetko jemne, adekvátne veku vysvetliť. Netreba zo sexu robiť tabu a rozprávať rozprávky o bocianoch. Aj o genitáliách či sexe sa dá hovoriť pekne, a nie tieto témy preskakovať a tváriť sa, že neexistujú. Mala som raz klientku, ktorá mala presne z tohto dôvodu nepriateľský vzťah k vlastnému telu, a prišli sme na to, že mama sa jej ako malej vôbec nedotýkala. Deti by však nemali svoje telo ignorovať.
Vzťah mama a dcéra – to je asi niečo, čo nás ovplyvní na celý život, niekedy aj negatívne...
Áno. Mala som klientku, ktorej sa dlho nedarilo otehotnieť. Ukázalo sa, že jej mama bola anorektička, teda mala veľmi negatívny postoj k svojmu telu. Klientka síce vyslovene anorexiou netrpela, ale mala tiež veľmi tvrdý postoj sama k sebe – poriadne sa nenajedla, pretože sa bála, že priberie, chýbala jej ženská kyprosť, uvoľnenosť, láskavosť samej k sebe. Bála sa popustiť a nebyť taká perfektná. So svojím partnerom mala aj taký sex. Neuvoľnený, len aby si uspokojili nejakú potrebu, ale reálne si to neužívali. Ona to najskôr musela pochopiť a pracovať na tom, aby vedela relaxovať, prežívať aj pekné veci. No a nakoniec otehotnela.
Určite za vami chodia aj ženy, ktoré podviedli svojho partnera. Ženská nevera je však stále akési tabu. Podvádzajú ženy menej?
To by som nepovedala. Asi je to dosť vyrovnané. Sú však obdobia života ženy, keď je menej možné mať bokovku, napríklad, keď je na materskej s malým dieťaťom. Sú však i ženy, ktoré si práve počas tohto obdobia chcú dokázať, že aj keď sú matky, sú pre mužov stále atraktívne a najmä chcú utiecť zo stereotypu. Žena by mala byť dobrá matka, manželka a ochrankyňa rodiny, ale či chceme alebo nie, máme v sebe „děvku“, samicu, ktorú niekedy nezaprieme.
Takže je to v poriadku, keď vo vydatej žene, mame, zrazu začína horieť plameň vášne?
Keď „to“ začne v žene opäť ožívať, je to zdravé a normálne. Žena sa dostáva do vnútorného konfliktu a každý normálny človek vnútorné konflikty máva. Musí sa však rozhodnúť a niesť zodpovednosť za svoje činy, a za neveru si zodpovedá každý sám. Tá vášeň sa dá povedzme presmerovať na vlastného muža. Nikde nie je napísané, že keď je žena v posteli s manželom, nemôže myslieť na iného. Ak žena situáciu zvládne takto, menej to poškodí jej sebaobraz a následky nie sú také, ako keby k reálnej nevere došlo, manžel by na to prišiel a riešili by jeho zranenia.
Ak niekto v páre podvedie, značí to zrejme veľkú krízu vo vzťahu...
Každý vzťah, ktorý je vážny a dlhodobý, sa jedného dňa dostane do krízy. Vždy príde fáza, že začneme byť na seba alergickí. Muž a žena sa navzájom už príliš dobre poznajú, sú na seba až príliš napojení. Toto „my“ je super na splodenie detí, ale potom už zasa potrebujeme byť každý viac sám sebou. Niekedy sa to však stane iba jednému a v tejto fáze môže nastať to, že „odputuje“ inde. Často sa však k pôvodnému partnerovi chce vrátiť a ak je ten druhý tomu ešte naklonený, vzťah sa dá zachrániť.
Väčšina ľudí však neveru odpustiť nedokáže.
Je to tak. S krízou sa dnes nebabreme, nechceme ju riešiť, prečkať, nechceme vydržať frustráciu. S krízou však treba počítať. Je fajn, keď v nej vieme dať jeden druhému čas, pozorovať situáciu, zorientovať sa vo svojich pocitoch. Treba si prežiť aj nenávisť voči partnerovi, aj alergiu na neho a pochopiť, prečo to tak je, a nie sa hneď rozvádzať. Pre deti je tiež dobré vidieť a zažiť, že rodičia mali krízu a zvládli ju.
A čo ak začnem po nevere partnera vyslovene nenávidieť?
Treba skúsiť porozumieť, prečo ho tak strašne nenávidím a prečo ma to tak veľmi ranilo. Pohrabať sa aj vo vlastných „sračkách“ a prísť na to, prečo ma vlastne podviedol.
Mnoho žien má dnes stres zo starnutia. Vrásky, ovísajúce prsia, tuk... Snažíme sa s tým urputne bojovať, pretože sa napríklad bojíme, že nás partner vymení za mladšiu. Ako sa s týmito pocitmi vyrovnať?
V prvom rade treba mať pekný sebaobraz a mať sa rada. Telo sa síce opotrebúva, ale vekom získavam atribúty, ktoré mužovi mladšia žena poskytnúť nevie – napríklad pokoj, humor, otvorené náručie... Ak si vyberiete muža, ktorý je naladený na dokonalosť a zaľúbil sa do vás pre vašu krásu, je možné, že ju od vás aj bude vyžadovať. Je však lepšie nájsť zmysel života vo vzťahoch k deťom, vnúčatám... Vonkajšia krása vám koniec koncov aj tak nepomôže. Keď toto prijmete a budete vľúdnejšia k sebe, budete vľúdnejšia aj k ostatným a o to väčší zmysel váš život bude dávať.
U mužov sa často hovorí o kríze stredného veku. Prečo ju vlastne mávajú, s čím súvisí?
Mne to pripadá tak, že muži bilancujú, či sa im naplnila ich určitá predstava úspechu. A úspech každý z nich vníma inak. Mám dostatočne dobrú pozíciu v práci? Mám fajn rodinu a dostatočne dobrú ženu? Stihol som doteraz všetko, čo som chcel? Som žiaduci a zaujímavý? Akú mám spoločenskú pozíciu? Koľko zarábam? A podobne.
Ak si muž medzi štyridsiatkou a päťdesiatkou v tejto kríze nájde mladú priateľku a opustí kvôli nej rodinu, má šancu ten nový vzťah prežiť dlhý čas? Chlap, ktorému ubúdajú sily, a mladá baba...
Myslím, že šancu má. Možno mu ubúdajú sily, ale spoločenská atraktivita väčšinou stúpa. Môže byť na svojom kariérnom vrchole, môže vyzerať najlepšie, ako zatiaľ vyzeral, a môže si dovoliť mať novú rodinu. Jednoducho alfa samec. Myslím, že je to lákavé pre veľa mužov. To však neznamená, že do toho nakoniec idú. Niekedy preváži hodnota stabilného bezpečného a známeho vzťahu so ženou, ktorá je tiež matka jeho detí, a muž prekoná túžbu si mladou ženou pomasírovať svoje ego.
Akými krízami prechádzajú ženy?
Pre ženy často nie je taká dôležitá profesia, ale svoj úspech a kvalitu posudzujú podľa svojich vzťahov. Aký majú partnerský vzťah, koľko majú detí, priateľov, kamarátok. Ich kríza sa teda viaže ku vzťahovosti. Kríza, keď sa nedarí partnerstvo, keď nemôžu otehotnieť, keď porodia a zvykajú si na novú rolu matky, kríza, keď prestávajú byť plodné a začnú starnúť...
Viackrát som sa stretla s tým, že vzťah sa pokazil po narodení dieťaťa. Prečo to niektoré páry nevedia zvládnuť? Je to tým, že by boli viac sebeckí?
No, je totiž dosť neodhadnuteľné, ako sa k dieťaťu otec a matka postavia. Z dvoch ľudí sú zrazu traja, teda trojuholník, a to nikdy nie je ľahké. Žena sa môže naplno oddať svojmu materstvu a úplne zabudnúť, že je tiež ešte manželka a milenka. Muž môže na dieťa žiarliť, jeho žena mu môže chýbať a nemusí to vedieť vykomunikovať. Môže to byť aj naopak. Že mužovi to sadne a žena sa s tým nevie popasovať. So sebeckosťou to nemusí mať nič spoločné. Samozrejme, že ide aj o to, ako sú novopečení rodičia zrelí, či sú sami dostatočne „dokŕmení“ od svojich rodičov. Teda, či mali dostatok lásky a pozornosti. Ak áno, väčšinou im čas pomôže a oni to zvládnu dobre.
Máte nejaké tipy na lepší sex v dlhodobom vzťahu?
Myslím, že každému z nás, kto sme v dlhodobom vzťahu, neuškodí si sem-tam uvedomiť, že sme smrteľní a že ten náš partner tu tiež nemusí byť dlho. Vnesie to do vzťahu určitú pokoru a vďačnosť. Nie je predsa samozrejmosť mať vedľa seba niekoho, koho môžem mať rada a on môže mať rád mňa. Keď si uvedomím, že je to vzácnosť, že som za to vďačná, môžem byť tiež láskavejšia a tolerantnejšia, a tieto pocity vyjadrovať v dennodenných drobných fyzických kontaktoch, z ktorých potom prirodzene rastie aj krásne milovanie.
A čo rady pre vzťah všeobecne?
Starajte sa o seba a svoj život, nestagnujte, nebuďte pasívni. Keď budete šťastní vy, bude o vás stáť i váš partner, neprestanete byť na seba zvedaví. Za svoj život nesieme každý svoju vlastnú zodpovednosť. Nezvaľujte to na partnera.
Je veľa párov, ktoré praktizujú menej bežné sexuálne praktiky? Swingers party, sado-maso a podobne? Je to skôr rarita, alebo sa o tom len málo hovorí?
Nepoznám čísla z prieskumov, takže vám nepoviem, koľko percent párov. Nemám však pocit, že by to bolo tak úplne bežné. Je pravda, že to už je dosť intímna a osobná vec každého. Niekedy to napríklad aj jeden z partnerov prežíva mimo partnerstva.
Môžu spolu dvaja ľudia žiť úplne bez sexu a byť pri tom reálne spokojní?
Dokážem si to predstaviť, ale veľa takých párov nebude. Väčšina ľudí túžbu po milovaní má a ak to v partnerstve neprežíva, tak ho to trápi. Ale pomerne veľa párov opisuje, že sa majú veľmi radi a že by si priali milovanie do svojho života navrátiť. Akoby boli skôr kamaráti než milenci. Niekedy ustáť v jednom partnerstve viacero rolí nie je možné. Chce to otvorenosť a pristupovať k partnerstvu ako k živému organizmu – stále sa mení.
Je podľa vás človek monogamná bytosť?
Myslím, že každý človek v sebe celý život hľadá rovnováhu medzi túžbou po stálosti, bezpečí, predvídateľnosti a túžbou po dobrodružstve, vzrušení a zmenách. Teraz ide o to, ako s tým kto naloží. Niekto sa snaží to všetko prežívať vo svojom partnerstve, niekto to hľadá u rôznych ľudí. Niekto to tiež má rôzne v rôznych fázach života. V každom prípade je však dobré robiť to tak, aby sme potom mohli sami so sebou žiť.
