Bojím sa. To je momentálne najintenzívnejšia emócia, ktorú prežívam. Pritom by som mala byť podľa všetkých v siedmom nebi. Vlastne aj podľa seba. Stretla som muža, ktorý ma miluje, máme rok po svadbe a je nám spolu naozaj krásne. Teda mimo chvíľ, keď sa dostávame pod paľbu otázok, kedy bude potomok. Vtedy sa len usmievam a dookola tvrdím, že sa dáme prekvapiť! V skutočnosti mám však z toho, že by ma tehotenstvo prekvapilo hneď teraz, strach. Pripadám si nenormálna, ale teším sa z každého mesiaca, v ktorom dostanem menzes. Úprimne, už aj sama sebe pripadám nenormálna, hanbím sa za svoje myšlienky a pocity a nedokážem sa s nimi zveriť ani manželovi. Každý kočík, ktorý vidím na ulici, ma desí – pripomína mi totiž, ako veľmi sa odo mňa čaká, že otehotniem, a zároveň vo mne vzbudzuje výčitky svedomia, čo som to za nenormálnu, ženu, keď sa toho tak bojím.
Ako môžeš nechcieť dieťa?
Strach-nestrach, o dieťatko sa napriek tomu snažíme. Ale ono asi vie, že sa naň necítim a na materstvo nemám, takže neprichádza. A ja sa tak dostávam do čudného začarovaného kruhu, v ktorom si niekde hlboko vnútri prajem otehotnieť a jednoducho sa s tým strachom pobiť, ale zároveň sa šialene bojím, že sa mi to prianie splní a do tej bitky sa budem musieť pustiť hneď. Každá ďalšia vlna záujmu o našu plodnosť ma tak zaháňa do kúta, lebo v mojich ušiach je to výčitka. Nevinná otázka: A čo bábätko?, sa totiž v mojom vnútri automaticky prekladá na vyčítavé: Ako ho môžeš nechcieť? Keďže nikto o mojich pocitoch nevie, v podstate nechápu, prečo znervózniem. Nerozumejú, prečo sa momentálne vrhám radšej z jednej práce do druhej. Len ja si totiž uvedomujem, že kým tam v prípade problémov presne viem, čo robiť, už len pri predstave dieťaťa v náručí sa cítim stratená. Dá sa s týmto niečo robiť?
Odborníčka radí: S materstvom najlepšie pomôže mama
Čakali sme, že to príde automaticky. S tým pravým aj túžba porodiť mu deti. Namiesto nej sa však dostavil strach. Bojíme sa byť mamami aj toho, že ten strach cítime. Veď takto sme to neplánovali ani nechceli. Ako je teda podľa psychologičky Mgr. Lenky Čadovej možné, že sa nám to stalo?
Kým v menej technicky vyspelých kultúrach sú ženy na svoju rolu manželky a matky pripravované a sú im odovzdávané múdrosti, ktoré nazhromaždili celé generácie pred nimi, my, naopak, často žijeme v nevedomosti a myslíme si, že všetko príde samo od seba. Aj túžba po materstve. A potom sú mnohé ženy prekvapené, že to necítia a vlastne nič nie je tak, ako si to predstavovali. Tá generačná skúsenosť je pritom dôležitá, cez osobný kontakt si totiž odovzdávame nielen informácie, ale aj emócie tej najbližšej ženy, mamy, kamarátky či babičky. Druhá vec je, že v našej kultúre nie je materstvo niečo, za čo sú ženy obdivované. Za to, že ste matkou či otcom, vám spoločnosť nevystaví metál, skôr naopak. Povedala by som teda, že to, že mnohé ženy dnes v sebe necítia túžbu po deťoch, je dosť významne produktom doby a spoločenských požiadaviek, pretože naše prastaré mamy to rozhodne takto nevnímali.
So strachom zabojujte!
Prvá pomoc:
1. Porozprávajte sa o svojich pocitoch s mamou alebo inými blízkymi ženami.
2. Snažte sa zamerať na všetko pekné, čo tehotenstvo a materstvo prináša.
3. Počúvajte len pozitívne príbehy a zážitky z pôrodov, nestresujte sa zbytočne negatívnymi.
