Tina (42), majiteľka súkromnej škôlky (znovu sa vydala, okrem Sofie má aj 5-ročného Jakuba),
a Štefan (43), investičný bankár
Čo bolo dôvodom vášho rozvodu?
Martina: Ja by som to nazvala nekompatibilitou našich pováh v partnerskom vzťahu. Nejako to nefungovalo, prekážalo nám vzájomne veľmi veľa vecí, až som si uvedomila, že vo vzťahu vôbec nie som šťastná. A o to by predsa v živote malo ísť. Zariadiť si ho tak, aby sme boli šťastní. Potom som stretla svojho terajšieho partnera, zamilovala sa a už nebolo cesty späť. No nebolo to jednoduché. Povedať nie, už to proste nepôjde, niekomu, koho máte stále rád, bolo veľmi ťažké.
Štefan: Asi sme neboli správni ľudia v správnom čase na správnom mieste. Mali sme nesprávne, možno prehnané očakávania. Boli sme na rôznej úrovni vedomia. Záchrane vzťahu sme venovali veľa energie, ale nakoniec sme zistili, že bude lepšie, keď každý pôjde svojou cestou.
Ako vaše rozhodnutie prijala dcérka Sofia?
Martina: Sofia bola voči nálade v rodine veľmi vnímavá, takže to svojím detským spôsobom chápala. Prijala fakt, že budeme žiť oddelene. Dôležité bolo, že sme sa od začiatku dohodli, že nebudeme riešiť našu situáciu cez dieťa. Sofi nikdy od nás dvoch nepočula o tom druhého nič zlé, vždy sme sa navzájom podporovali a to trvá dodnes.
Ale nebolo to také jednoduché a bez emócií hneď od začiatku... Bez emócií to zrejme nejde. Aj my sme mali svoje chvíľky. Nechýbali hádky, plač, smútok či výčitky.
Štefan: Myslím, že emócií som do rozchodu vkladal viac ja. Bál som sa, aký bude život „po tom“, keď sa to stane. Bál som sa, aké to bude, keď nebudem mať svoju dcéru každý deň pri sebe, a ten strach ma občas prevalcoval.
Pamätáte sa na ten deň, keď to bol u vás rozchod oficiálnym?
Martina: Ja si pamätám hlavne jeden okamih spred súdnej siene. Sedeli sme a čakali na náš čas, mne vyhŕkli slzy, predsa len sme zažili aj krásne chvíle, a ja patrím medzi tých šťastlivcov, čo si pamätajú hlavne tie, tak mi to prišlo aj trochu ľúto. Pištík ma chytil za ruku a povedal, že to bude dobré.
Štefan: Sedeli sme vedľa seba ticho na chodbe, Tinka bola o mňa opretá a ja som vtedy vedel, že všetko bude dobré. Cítil som zvláštny druh úľavy.
Na výchove dcérky ste sa vedeli dohodnúť ľahko?
Martina: Dohoda bola jednoduchá – budeme maximálne vychádzať v ústrety potrebám našej dcéry. Bola vtedy škôlkarka, bývali sme blízko pri sebe a mohla si vybrať, ku komu pôjde. Pri rozvode bolo nutné určiť harmonogram stretávania, nikdy sme sa však podľa neho neriadili. Dnes má Sofi 11 a je to stále rovnaké. Keď má chuť byť s tatinom, tak ide k nemu. Môj 5-ročný syn Jakub z druhého manželstva berie Pištu ako samozrejmosť, na otázku, kto je tvoja rodina, odpovedá bez rozmýšľania: maminka, tatinko, Sofinka, starká, starký a Pištík.
Štefan: Za mňa môžem povedať, že pokiaľ ide o čas strávený so Sofiou, ona je tá, čo rozhoduje. Ja sa snažím byť taký otec, aby so mnou chcela tráviť čas. Mám pocit, že sa mi to darí a ja sa z toho teším.
Čo by ste odkázali párom, ktoré sú práve na začiatku celého bolestivého rozvodového procesu?
Martina: Poslať ego na dlhú dovolenku. Deti sa učia pozorovaním a vnímaním okolia, a nie je voči nim fér posúvať na ne vlastné frustrácie. Nie všetko v živote ide podľa našich predstáv, ale našou úlohou je ukázať deťom, že s porozumením a istou životnou pokorou sa dá všetko zvládnuť. Koniec koncov som presvedčená o tom, že aj rodičom iste odľahne, je náročnejšie žiť v hneve ako v priateľstve.
Štefan: Samozrejme, že vo fáze sklamania je ťažké byť silný a vyrovnaný. Už vôbec nie racionálny. Mne pomohla skutočnosť, že som si uvedomil, že chcem, aby moja dcéra vyrastala v čo najharmonickejšom prostredí. Našiel som vďaka tomu v sebe silu pokorne prijať realitu, utriediť si priority. Potom už bolo ľahké robiť všetko tak, aby som sa mohol pozrieť do zrkadla a odpovedať si na otázku, či pre Sofiu robím v danej situácii všetko najlepšie, ako viem. Bez dobrého vzťahu s jej maminou by som si nikdy nemohol odpovedať na túto otázku kladne.
