„Prepáč, ale nemôžem si pomôcť. Ona je pravá láska môjho života,“ začal sa zmätene ospravedlňovať. Prišlo mi zle. Na okamih som v jeho pohľade zazrela čosi ako triumf. „Vypadni!“ precedila som cez zuby nahnevane. „Ivetka,“ podišiel ku mne. „Nechcem ti ublížiť. Zostaňme priateľmi,“ snažil sa ma objať. Dala som mu facku. Chvíľku na mňa nemo zízal, potom sa spakoval a odišiel. Padla som na posteľ v našej spálni a rozrevala sa. Príval slz sa nedal zastaviť, môj svet sa v jedinom okamihu zrútil. A Patrik sa zmohol jedine na otrepanú frázu „zostaňme priateľmi“. Keď ma opustil, prežívala som skutočné peklo. Deň čo deň som plakala a modlila sa, aby si uvedomil svoju chybu a vrátil sa ku mne. Moja túžba sa však nesplnila. Kým ja som sa v žiali prepadala do depresie, on priam kvitol. Vídavala som ich spolu, usmievavých, zaľúbených. Navyše bývali len o tri ulice ďalej, a tak som na nich stále niekde narážala. Vždy sa mi chcelo nahlas skučať. Jej zjav vo mne vzbudzoval strašnú nenávisť. Až som sa vydesila, akej zloby som schopná. Ale veď – ona, volala sa Zuzana, mi ukradla šťastie, môjho muža, budúcnosť! S Patrikom sme predsa mali mať deti, spoločne zostarnúť. A ona mi ho vzala. Keď mi konečne došlo, že Patrik sa ku mne nevráti, začala som si z duše želať, aby ich oboch postretlo to, čo mňa. Utešovala som sa myšlienkou, že ako Patrik opustil mňa, určite rýchlo odhodí aj Zuzanu. Alebo ona odkopne jeho a zradný mužíček zistí, ako chutí pokorenie, bolesť. A ja mu možno odpustím…
Napriek zúfalstvu a hnevu som pri rozvode nerobila ťažkosti, nemala som silu. Asi mesiac po poslednom pojednávaní som sa dozvedela, že Zuzana čaká dieťa. To už na mňa bolo skutočne veľa! Ak ju budem na ulici vídať s tehotenským bruškom a Patrika potom uvidím tlačiť kočík, tak azda zošaliem. „Odsťahuj sa, to ti pomôže,“ radila mi sestra. „Si účtovníčka, prácu zoženieš všade bez problémov.“ Magda bola vždy realistka. „Prospeje ti zmena, spoznáš nových známych. Teraz však choď ku kaderníčke,“ dodala neľútostne. „To nie je zlý nápad,“ súhlasila som a pozrela sa do zrkadla. Namiesto veselej mladej ženy, ktorou som bola ešte donedávna, som tam uvidela zanedbanú smutnú ženštinu s vyhasnutými očami. Nerozmýšľala som dlho. Odsťahovala som sa do päťdesiat kilometrov vzdialeného mesta. Bolo to dosť ďaleko od bývalého muža, ale nie tak ďaleko, aby som nemohla dosť často navštevovať sestru a rodičov. Pomaly som sa znovu stavala na nohy. Našla som si novú prácu, začala chodiť na angličtinu, zapísala som sa do tanečného kurzu. Snažila som sa zabiť čo najviac voľného času, aby som nemusela premýšľať o minulosti. A slzavé večery nad fotkou s Patrikom boli čoraz redšie, až ustali celkom. Môj život sa dostal do normálu, budovala som si kariéru, žila som aj spoločensky. Muža som však nijako usilovne nehľadala.
Tri roky po rozchode mi bolo najlepšie samej. A potom ma raz v práci čakalo výjazdové školenie a potešilo ma aj šéfovo vyjadrenie, že so mnou počíta na post vedúcej odboru. V hotelovej hale som dostala kľúč a už som mierila k výťahu, keď som za chrbtom začula: „Ahoj! To je mi ale náhoda!“ Hlas môjho bývalého manžela priam zvonil a ja som stuhla. „Rád ťa vidím,“ usmieval sa na mňa Patrik tak milo, až sa mi podlamovali kolená. „Ja teba tiež,“ snažila som sa o nenútený tón. „A čo tu vlastne robíš?“ „Nič zaujímavé, poznáš to, práca a zase práca,“ pokrčil ramenami. „Teraz tu máme rokovanie s dôležitým partnerom. A čo u teba?“ zadíval sa na mňa pozorne. „Tak nejako podobne,“ usmiala som sa strojene. „Prepáč, musím bežať, som tu na školení,“ zamrmlala som a rozbehla sa k výťahu. Celý deň som sa potom z toho stretnutia nemohla spamätať. Všade ma prenasledoval Patrikov prenikavý pohľad. Namiesto sústredenia na prednášky som si pripomínala ten jeho prenikavý pohľad. Nebudem jatriť staré rany, on ma predsa už vôbec nezaujíma, opakovala som si. Márne. Smola chcela, že som ho znovu stretla vo výťahu. Srdce mi bilo až v krku. „Poďme na pohárik!“ zasmial sa Patrik, a kým som sa spamätala, zatiahol ma do baru. Dozvedela som sa, že sa so Zuzanou vzali a malá Hanka rastie ako z vody. O dcére hovoril tak pekne, až ma hrýzla závisť, že ju nemá so mnou. „Vieš, keby nebolo malej, už by som so Zuzanou dávno nebol,“ vzdychol zrazu. To sme už načali druhú fľašu… Keď sa mi potom zadíval do očí, zatočila sa mi hlava. Začali sme sa bozkávať a o pár minút sme skončili u mňa v izbe. V tú noc som sa cítila fantasticky! Znovu ma láskal a miloval môj Patrik. So zadosťučinením som si hovorila, že konečne došlo na moju pomstu. Je to podlé, viem, ale nemohla som sa zbaviť nádherného pocitu, že osud Zuzane oplatil to, čo ona urobila mne. Predstavovala som si, že teraz sa dáme s Patrikom zase dohromady, veď sa milujeme… Po návrate domov som však vytriezvela. „Čo si to tu nahováraš?“ povedala som sama sebe nahlas. „Chceš vziať dieťaťu otca?" Začali ma trápiť výčitky svedomia, a tak som sa rozhodla viac sa s Patrikom nestretnúť.
S ťažkým srdcom som odmietala jeho pozvania, mazala jeho esemesky, vypínala telefón. Mala som pocit, že sa správam viac než slušne, a to až kým za mnou Patrik neprišiel. Otvorila som dvere. Stál tam skrúšený, presne taký, ako som si ho kedysi predstavovala. „Ivetka, milujem ťa! So Zuzanou to bola najväčšia chyba môjho života,“ vychrlil na mňa jedným dychom. Toľko rokov som snívala o tom, že sa Patrik ku mne bude chcieť vrátiť, a zrazu som nevedela, čo urobiť. „A čo bude so Zuzanou? A s Hankou?“ spýtala som sa. „Zuzanu už nemilujem, odídem od nej,“ povedal a objal ma a ja som nemala silu protestovať. Takmer rok sa už Patrikom stretávame potajme a stále čakáme, kedy bude vhodné vyjsť s pravdou von. Patrik o nás Zuzane ešte nepovedal a mňa to veľmi trápi. Milujem ho a nechcem ho znovu stratiť, neviem, ako by som to prežila, ale občas premýšľam o tom, že nie som oveľa lepšia než žena, ktorú som tak nenávidela. Ba možno som ešte horšia. Ona rozbila len manželstvo, ja rozbíjam rodinu. Osud si so mnou zažartoval. Splnil mi moje želanie.
