Čoho sa naozaj bojíte?
V súčasnosti vedia najmä sociálne siete napomôcť k vzniku žiarlivosti. Žiarlivosť odráža najmä negatívne pocity, ktoré o sebe máte a úzkosť, ktorá vám hovorí, že vo vzťahu napríklad nestačíte. Ak ju začnete pociťovať, vo väčšine prípadov je jasné, že môže zato aj partner, ktorý ju vo vás vyvolal. Avšak namiesto toho, aby ste hneď obviňovali vášho partnera, skúste sa zamyslieť a nájsť dôvody, prečo žiarlite a čoho sa tak bojíte. Najdôležitejšie je, aby ste sa vrátili na moment, ktorý bol spúšťačom vašej žiarlivosti. Či už v minulých vzťahoch, alebo vo vzťahu s priateľmi a rodinou. Môžete sa skúsiť porozprávať aj s niekým, komu dôverujete, kto vám dokáže poskytnúť nezaujatý pohľad. Ide o to, aby ste prišli na to, čo spôsobilo žiarlivosť. Iba tak môžete pokračovať v boji proti nej.
Rozprávajte sa o tom
Žiarlivosť je znakom toho, že vaša dôvera bola nejakým spôsobom narušená a vy sa už necítite bezpečne. Je dôležité, aby ste sa o tom porozprávali aj s partnerom, najmä ak ju pociťujete pravidelne. Je ťažké priznať si, že žiarlite a vyžaduje si to naozaj veľa odvahy a zraniteľnosti, ale nemôžete sa vo svojich emóciách umárať sami. Svojmu partnerovi by ste mali v pokoji vysvetliť, čo sa vo vašej hlave deje a vysvetliť dôvod, prečo žiarlite. Snažte sa, aby ste komunikáciu neviedli obviňujúcim spôsobom, pretože je možné, že partner si ani neuvedomuje, že vo vás jeho správanie prebudilo žiarlivosť. Ak bude chápavý, môžete sa dohodnúť a stanoviť si pravidlá správania, vďaka ktorým sa obaja budete vo vzťahu cítiť bezpečne a šťastne.
Neobviňujte
Je potrebné, aby ste si uvedomili, že obviňovaním nikdy nič nevyriešite. Keď sa rozprávate so svojím partnerom, mali by ste hovoriť najme o vás a nie o ňom. Ak totiž budete hovoriť vety ako „prišiel si neskoro domov“ alebo „páchneš ako fľaša rumu“, len to spôsobí, že sa bude snažiť obraňovať a prinajhoršom vyhovárať. Ak chcete viesť produktívny rozhovor, útok vám neprinesie žiaden úžitok, skôr väčší nepokoj. Je hlavné, aby ste hovorili najmä o svojich pocitoch, ktoré zapríčinili jeho konanie. Keď správne začnete ako napríklad vetou „cítim sa tak a myslím si, že je to preto, že som zažil...“, tak rozhovor môže byť v konečnom dôsledku úspešný.
Článok pokračuje na ďalšej strane