Pre naše zdravie, líniu aj funkčný metabolizmus je ale vždy lepšie jesť sezónne, čerstvé potraviny. Nielen pre ich plnšiu a bohatšiu chuť. Nie sú nastriekané rôznymi pesticídmi, farbivami či látkami zabezpečujúcimi ich konzervovanie. Dozrievanie v prirodzených podmienkach sa jednoznačne prejavuje na ich kvalite. Práve špargľa má toľko cenných vitamínov, minerálov a stopových prvkov, že by bola obrovská škoda nejesť ju v sezóne.
Málo KJ, veľa cenných látok
Je skvelou zásobárňou bielkovín, vlákniny, polysacharidov, betakaroténu, vápnika, železa, horčíka, draslíka, zinku, fosforu, jódu, mangánu, síry, medi a selénu, ďalej vitamínu A, C, E, ako aj vitamíny skupiny B (thiamín, riboflavín, pyridoxín, niacín, biotín, kyselinu pantoténovú a kyselinu listovú). Treba tiež zdôrazniť, že obsahuje veľa vody, vďaka čomu získava svoju ľahkosť, lahodnosť, je veľmi dobre stráviteľná.
Odporúča sa jesť ju, pokiaľ máte redukčnú diétu a snažíte sa chudnúť, prípadne aj sa boríte s nejakými chorobami. 100 gramov špargle má len necelých 88 KJ, na porovnanie taký zemiak, varený má 280 KJ pri rovnakej hmotnosti, zeler – buľva 156 KJ, banán má 380 a diétna šunka aj 400 až 500 KJ. Slaninu alebo suchý salám radšej ani nespomínať...
Na imunitu aj pri detoxikácii
Špargľa má toľko skvelých vlastností, že na ľudský organizmus pôsobí regeneračne až liečivo. Vďaka vysokému obsahu vody plní funkciu pri detoxikácii organizmu, pomáha tiež harmonizovať ľadviny či činnosť obličiek, močového mechúra, pečene a žlčníka. Urýchľuje látkovú výmenu a celkovo posilňuje imunitu.
Veľmi priaznivo pôsobí na kožné problémy – pomáha, ak vás trápia ekzémy, alergie či iné chronicky opakujúce sa choroby. Vďaka komplexu cenných látok výrazne spomaľuje starnutie organizmu. Hovorí sa jej tiež elixír zdravia a mladosti; dokonca, že pomáha liečiť rakovinu.
Okrem toho zlepšuje zásobovanie mozgu, pomáha udržiavať zdravý cievny systém a srdce, stimuluje krvotvorbu, normalizuje hladinu cukru v krvi (vhodná pri cukrovke). V neposlednom rade je ideálna pre tehotné ženy – podporuje totiž rast a správny vývoj plodu.
Nie vždy je prospešná
Pozor ale, pokiaľ trpíte na choroby súvisiace s prekyslením organizmu, ako napríklad dna, žlčové a obličkové kamene, svalový a kĺbový reumatizmus, špargľa sa neodporúča konzumovať. Má totiž vyšší obsah purínu – látky zvyšujúcej v tele hladinu kyseliny močovej.
Každopádne špargľa bola v našich končinách dlho považovaná za luxusnú zeleninu, nedostupnú pre každého. Pre pomerne komplikované pestovanie bola k nám dovážaná len skutočne výnimočne. Slováci dokonca v minulosti chodili brigádovať na špargľové polia do Nemecka. Dnes sa už našťastie bežne pestuje aj na mnohých slovenských farmách.
Poznali ju už tisícky rokov dozadu
Málo známa je špargľa s latinským názvom Asparagus Officinalis, patrí do čeľade Lilliaceae. Jej prvá zmienka sa datuje na čas 5 000 rokov dozadu, údajne pochádza z oblastí Stredozemného mora. Iné zdroje zas hovoria o strednej Ázii či Rusku. Zaujímavosťou je, že si na nej pochutnávali už obyvatelia starovekého Grécka či Ríma, ale tiež príslušníci vysokých vrstiev v Číne a Egypte. Francúzsky kráľ Ľudovít XIV., prezývaný „kráľ slnko“, jej vraj prepadol natoľko, že mu ju museli servírovať každý deň.
Existuje viacero druhov špargle. Naproti zelenej a fialovej je najjemnejšia a najlahodnejšia tá biela. Avšak zelená má najvyšší podiel vitamínu C; fialová je zas cenená pre výraznejšiu korenistú a horkastú príchuť.
Dôležité, kým sa pustíte do jej prípravy, je ešte vedieť, že čerstvá špargľa vám musí pri ohnutí prasknúť. Jej špičky držia pokope, nie sú rozvinuté. Takže aj pri čistení každý jeden výhonok špargle prasknite na polovicu. Tá časť, ktorá vám zostala od vrchu, je najmladšia a nemusíte ju šúpať. Spodnú časť dôkladne ošúpte, aby ste sa zbavili drevnatých častí, inak vám veľmi chutiť nebude. Prípadne asi jeden cm či dva odspodu orežte.
