Keď som sa začínala učiť variť, nechápala som, prečo by som mala toľké hodiny a ešte aj denno-denne stráviť v kuchyni. Ešte viac mi ale nešlo do hlavy, na čo sú pri všetkých tých receptoch, čo som si prezerala, uvádzané množstvá, gramy, lyžičky, štipky, odmerky a neviem ešte aké rôzne meradlá. Prišlo mi to také zaväzujúce, skľučujúce, odstrašujúce, ale hlavne nudné.
Oveľa väčšiu zábavu pri varení zabezpečí improvizácia, ochutnávanie za pochodu, dolaďovanie, dochucovanie... To už ale neplatí pri pečení, vtedy je dôležité držať sa receptov, inak cesto nebude nadýchané, muffiny spľasnú, torta sa pripáli, plnka potečie širinou. Pri varení ale máte voľnú ruku a vaša fantázia môže pracovať na plné obrátky, až sa zrazu prichytíte, že vás to baví. Takže: Nemerajte, nevážte, varte!
A ešte jedna vec je v kuchyni dôležitá. Ideálne je variť zo surovín vyberaných podľa sezónnosti; siahnite vždy radšej po niečom, čo je práve čerstvé, dorástlo, dozrelo, je zber, výlov, dorastá atď. Sezónne a čerstvé potraviny sú zdravšie, majú viac vitamínov, nestoja dlho v skladoch, nie sú zmrazované či chemicky ošetrené. Najlepšie, ak ich vyberáte z vlastnej záhradky, sami viete, čím ste ich prihnojovali.
V byte, za oknom, na vate
Takú žeruchu si napríklad vypestujete aj doma v byte, za oknom, netreba ani pôdu, stačí tácku a kúsok vaty. Semienka pravidelne zalievať. Potrebujú teplo, ale nie príliš silné, svetlo im doprajte tiež. Konzumujú sa zelené lístky, rovnako tak stonka; bohatej úrody sa dočkáte po siedmych, najneskôr desiatich dňoch.
Pestovanie žeruchy je skvelo načasované na koniec zimy a začiatok jari, keď treba organizmus dobiť vitamínmi a minerálmi, vzpružiť ho a zbaviť telo škodlivín, prečistiť krv.
Táto malá, nenápadná bylinka obsahuje veľké množstvo vitamínu A a C, potom aj vitamíny B, E, B1, K, karotín, živé enzýmy, chlorofyl; z minerálnych látok najmä draslík, vápnik, meď, železo, horčík, jód, fosfor, horčík, chróm. Dôležité je spomenúť železo, ktoré sa práve vďaka kombinácii s vitamínom C ľahko vstrebe do organizmu. So žeruchou prijímate aj éterické oleje a silice s antibiotickým účinkom, podobne ako keby ste konzumovali cesnak.
Pomáha pri detoxikácii. A nielen to
Vďaka všetkým týmto látkam je žerucha skvelým pomocníkom pri jarnej detoxikácii aj chudokrvnosti, postará sa o posilnenie obranyschopnosti tela, odstraňuje pocit únavy, zvyšuje vitalitu, stimuluje činnosť pečene, pankreasu a žlčníka. Nestačí vám?
Žerucha rovnako tak pôsobí protizápalovo, prečisťuje dýchacie cesty, má priaznivé účinky pri obličkových ťažkostiach, uvoľňuje močové cesty. Tí, ktorí sa snažia schudnúť (aktuálne najmä po bohatom veľkonočnom stole plnom údených dobrôt), mali by spozornieť. Lístočky žeruchy obsahujú chróm, ktorý reguluje pocit nasýtenia. Priaznivo pôsobí na látkovú premenu, podporuje trávenie, pozitívne ovplyvňuje metabolizmus.
Hovorí sa ešte, že prežúvanie surovej žeruchy posilňuje ďasná a zabraňuje ich krvácaniu. Má priaznivý vplyv na pokožku, pôsobí na nečistú pleť a hnisavé vriedky. Staré mamy ešte k tomu pridávajú, že ak sa potriete touto zázračnou rastlinkou, v chladnom počasí zahrieva telo, v lete je postrachom pred hmyzom, hlavne komármi.
Zelený poklad zvaný žerucha v kocke
- má vzácnu kombináciu vitamínu C a železa, ktorá napomáha ľahšiemu vstrebávaniu do organizmu
- je to skvelý pomocník pri jarnej detoxikácii, posilňuje imunitu, prečisťuje krv, pomáha proti chudokrvnosti
- pôsobí protizápalovo, prečisťuje dýchacie cesty, je tiež dobrá pri chudnutí, pomáha naštartovať metabolizmus
- konzumuje sa výlučne v surovom stave, ideálna do čerstvých šalátov, nátierok, v kombinácii s polievkami, cestovinami, ale aj k mäsu či rybám.
Poznali ju už starí Rimania
Žerucha pochádza z Blízkeho východu. Ako korenie bola používaná už v Starom Ríme. Má výraznú korenistú chuť a arómu, podobnú ako reďkovka, je však špeciálna pre svoju pikantnosť a zároveň aj horkosť. Konzumuje sa výlučne v naturálnom surovom stave, je ideálna do čerstvých šalátov či len tak na chlebe alebo pečive s maslom.
Chuťovo skvele ladí s vajíčkovými či tvarohovými nátierkami, podávaná býva s bylinkovými omáčkami, polievkami, na cestovinách, ako dekorácia, ale tiež doladenie k zemiakovému šalátu či na obložených chlebíčkoch; neodmysliteľne patrí k syrom, paradajkám, rybám, mäsu.
TRI OVERENÉ RECEPTY OD SLÁVKY
Vajíčkovo-žeruchová nátierka
Potrebujeme:
vajcia natvrdo, dijon horčica, nátierkové maslo alebo klasické obyčajné z kravského mlieka, žerucha, soľ, čierne korenie.
Postup:
Všetky prísady spolu zmiešame. Pokiaľ na tom trváte, môžete pridať aj majonézu, ale verte mi, netreba. Budete tak mať ľahšiu aj zdravšiu typicky jarnú nátierku. Môžete pridať aj kyslé uhorky alebo kapari, je to tak kyslejšie a hodí sa to. Veľký pozor na to, koľko soli, pridávate, samotná dijon horčica býva dosť slaná. Žerucha sa s vajíčkami fakt super hodí.
Mäsový koláč so žeruchovou posýpkou
Potrebujeme:
Na cesto: 200 g múky, 100 g masla (alebo pol na pol s olivovým olejom, ak to chceme ľahšie stráviteľné), soľ, 100 g tvarohu; plnka: klasické dusené mleté mäso hovädzie (alebo kombinácia s bravčovým), sušené paradajky, olivový olej, stonkový zeler, cibuľa, cesnak, červené víno, paradajkový pretlak, alebo aspoň kečup, ideálne domáci, nové korenie, čierne korenie, bobkový list, údená slanina plátky, žerucha.
Postup:
Dno plechu vystelieme plátkami údenej slaniny. Na to dáme mäso, ktoré sme zvlášť krátko podusili na cibuli s cesnakom a na víne, pridali aj paradajkový pretlak a korenia. Mäsovú zmes prikryjeme cestom. Tu zámerne uvádzam množstvá, pretože cesto sa nemusí podariť, aj keď, ak dáte viac tvarohu, nič sa nedeje. Cesto potrieť vajíčkom, je to tak oveľa krajšie. Pečieme asi 30 minút na 180 stupňov Celzia, kým nezružovie vrch. Je to len odhad, takže radšej sledujte, každá trúba pečie inak. Podávame posypané žeruchou, množstvo každému koľko chutí, toľko si pridá.
Dusené mäso si môžete urobiť podľa vlastných chutí, pokojne napríklad v kombinácii so špenátom, cesnakom a parmezánom alebo na mexický štýl s fazuľami atď. ... Fantázie sa medze nekladú!
Zelerová polievka doladená žeruchou
Potrebujeme:
zeler, zemiaky, maslo, soľ, čierne korenie, muškátový oriešok, bobkový list, žerucha.
Postup: Na masle opražíme zeler na kocky, pridáme zemiaky, tie už veľmi význam pražiť nemá. Zalejeme vodou, prípade vývarom; ale to netreba, chuťovo ochudobnení určite nebudete. A už vôbec nech vás nenapadne podlievať to vínom, nehodí sa.
Následne pridáme soľ, čierne korenie, muškátový oriešok; ten je naozaj dôležitý. Keď sa polievka uvarí, rozmixujeme ju tyčovým mixérom. Až potom vhodíme bobkový list a veľmi krátko povaríme, nech polievku prevonia. A prichádza hlavný bod programu: Žeruchu jemne posekanú dáme pri servírovaní do taniera na čerstvo uvarenú polievku.
Poprípade môžete podávať aj s cesnakovými krutónikmi, ak sa bez pečiva nezaobídete, ale žerucha tu urobí svoje aj bez nich. Vynikajúcu kombináciu tvorí práve zeler, maslo a žerucha.
Ak chcete a nevadia vám kalórie navyše, môžete pridať aj trošku šľahačky na zjemnenie, ale verte mi, vôbec nechýba.
Dá sa urobiť aj so šampiňónovými/hubovými knedličkami: Šampiňóny, prípadne aj hríby podusiť na masle a cibuľke, do toho nivu/parmezán tiež chvíľu smažiť, plus pečivo namočené v mlieku, krupica, žĺtok, majoránka.
Nie je nič jednoduchšie ako dolaďovať polievky, takže žiadne množstvá typu 20 g masla či 300 g zeleru dopredu neriešte; korenia radšej menej na začiatku a dochucovať a dochucovať... Sami viete, koľko stravníkov chcete nakŕmiť, podľa toho zvoľte veľkosť zeleru a počet zemiakov. Dá sa inak urobiť aj bez zemiakov; len so zelerom, aj to je naozaj zaujímavá kombinácia.
*******************
Kto je Slávka Habrmanová
Pár rokov dozadu som sa živila sáčkovými polievkami, prípadne nie veľmi vydareným rizotom či špagetami s kečupom. Jedla som niekde v reštauráciách či bufetoch, radšej nemysliac na to, z akých surovín bolo to čudo na mojom tanieri pripravené. Vlastná kuchyňa bola pre mňa strata času...
Až kým som nezistila, že učiť sa variť môže byť zábavné. Že to nie je len o tom vypražiť rezreň, urobiť segedín, ale že sa dá vyhrať s kombináciami surovín, korenia, technologický postup je rôzny a fakt na tom záleží. Že niečím sa dá inšpirovať vo francúzskej kuchyni, niečím iným v talianskej a koľko odtieňov má ázijská škála? Až som sa pristihla, že nosím domov do kuchyne všetko možné, lebo sa to chcem naučiť uvariť. Rada sa podelím s tým, na čo všetko som zatiaľ prišla...
